Preskočiť navigáciu, prejsť na obsah
Preskočiť obsah, prejsť na pätu
Biano blogerka: O blogovaní, tvorení a nábytku, ktorý prináša emócie aj spomienky

Biano blogerka: O blogovaní, tvorení a nábytku, ktorý prináša emócie aj spomienky

Tvorenia ju sprevádza celý život. Odkedy je mamičkou dvoch ratolestí, s radosťou tvorí aj útulný domov. O blogovaní, dizajne a špecifikách slovenských interiérov sme sa porozprávali s Markétou, autorkou blogu Tamarki.cz.

O blogerke

Markéta nie je v oblasti interiérového dizajnu a tvorenia žiadnym nováčikom. Venuje sa mu už nejaký ten piatok, píše o ňom blog Tamarki.cz a tvorením sa aj živí. Vo svojom ateliéri sa pod jej rukami rodia nové produkty a s radosťou svoje skúsenosti odovzdáva ďalej aj na svojich workshopoch. Na jej e-shope nájdete produkty ručne vyrábané a do bodky premyslené. Miluje staré veci a ešte radšej im dáva nový kabát. Návody aj rady na najrôznejšie DIY tipy často zdieľa práve na blogu. Ako sa dá skĺbiť upcyklácia, interiérový dizajn a zároveň praktickosť, ktorú si žiada každodenný rodinný život s dvoma deťmi?

Aké boli vaše blogerské začiatky?

Blogovať som začala pred šiestimi rokmi počas mojej druhej materskej dovolenky. S nápadom písať o mojich počinoch v našom dome prišiel môj životný partner, ktorý od tínedžerského veku sám bloguje. Nejaký čas som kvôli ostychu vzdorovala. Potom som sa ale podvolila, všetko technické okolo administrácie blogu som sa naučila a pustila sa do toho. Vlastnila som vtedy len starší digitálny fotoaparát, ktorý som ani nevedela dobre obsluhovať. S rýchlo silnejúcimi vlastnými nárokmi na kvalitu fotiek som si priala zrkadlovku a s ňou bolo potrebné sa do fotenia ponoriť hlbšie.

Čo tvorí najväčšiu časť vášho obsahu na blogu?

Celý môj blog je tematicky zameraný na bývanie. Ešte donedávna sa týkal skoro výhradne interiéru, ale s čoraz väčšou vášňou pre tému bývania ako celku, skladajúceho sa aj z exteriéru, sme začali predvlani riešiť koncept záhrady a drevenú terasu. Tým sa môj blogerský záber rozšíril aj týmto smerom. Okrem vášne pre úžitkový dizajn a umenie ma to dosť ťahá k upcyklácii ušľachtilých materiálov, renovácii nábytku a rôznemu DIY tvoreniu. Píšem ako o hrubších prestavbách nášho domu, tak o dekorovaní, vybavení jednotlivých izieb a predovšetkým potom návody a pracovné postupy práve na renováciu nábytku a tvorenie najrôznejšieho druhu. Občas sa na blogu mihnú aj reportáže z kultúrnych akcií a výstav alebo tipy na šikovných slovenských tvorcov. Tiež reportujem o tvorení s mojimi dvoma deťmi, ale to teraz už skôr na sociálnych sieťach a naživo v stories. Zo čitateľov sa stala veľká komunita sledujúca aj náš takmer každodenný súkromný život. To je pre mňa ďalší posun.

Foto: Tamarki.cz
Foto: Tamarki.cz
Foto: Tamarki.cz

S väčšou komunitou občas prichádzajú aj rôzne pohľady a názory. Stretli ste sa s nejakými negatívnymi reakciami na Vašu tvorbu, či už na blogu alebo na sociálnych sieťach?

Raz, s článkom o založení akvária s Betou bojovnicou. Išla som vtedy ako úplný akvarijný amatér do zverimexu a nakúpila podľa odporúčania chovateľa všetko potrebné pre chov rybky. Nechala som si vysvetliť, ako sa o rybku starať a spísala článok. Ten si našiel nejaký hater a namiesto konštruktívnej kritiky a dobrej rady na mňa hrubo zaútočil. To strhlo samozrejme pár ďalších k agresii takého kalibru, že som pomýšľala na ukončenie blogu, ako mi z toho bolo úzko.

No a potom vlastne ešte raz bola čitateľka pohoršená mojím písaným prejavom so zámerným ľahkým dialektom môjho kraja. Nejde o hrubky, na to ja som pes, len mi vyhovuje ľahká forma hovorového jazyka. Pomáha mi to pri písaní uvoľniť sa. Keď budem písať tlačové správy pre ČTK, vyhnem sa všetkým nespisovným výrazom, sľubujem. :)

Foto: Tamarki.cz

O čom vás baví najviac písať?

Písanie samotné je celkovo na blogovaní tá najmenej „zábavná“ časť. Som umelecká duša, ktorá čerpá energiu predovšetkým z procesu vymýšľania a tvorby samotnej. Milujem to zveľaďovanie vlastného domova a z procesu zdieľania – nech to znie akokoľvek – som si musela urobiť rutinu. A to hlavne preto, že zo spätnej väzby od čitateľov vnímam hlad po inšpirácii, vďačnosť za stlačenie ich tlačidla „idem do toho“ a radosť, že im ukážem, ako na to. Blog mám stále ešte v rovine „pre radosť“ a tak našťastie nemusím písať o veciach, do ktorých sa mi nechce alebo ktoré ma nebavia.

Veľmi ma nebaví písanie technických návodov. To je text taký strohý. Ak ale myslíte, ktorá téma ma najviac baví všeobecne, tak asi to DIY, keď mi pod rukami vznikne z nejakého pekného materiálu nečakaná vec a robí nám potom radosť ako po funkčnej, tak vizuálnej stránke.

Foto: Tamarki.cz
Foto: Tamarki.cz

Rovnako nečakane sa nakoniec vylúplo aj Vaše kreslo, ktoré tvorí jeden z hlavných produktov na Vašom e-shope? Išlo o momentálny nápad alebo dlhší proces vymýšľania, vylepšovania, skúšania?

Kreslo CHILLO je výsledkom dlhého procesu vylepšovania a hľadania tých najkvalitnejších materiálov od výhradne slovenských výrobcov. K závesnému kreslu, ako ho vidíte dnes na e-shope, viedla dlhá cesta vývoja. Ale k samotnej myšlienke, že by som kreslá mohla začať vyrábať na predaj, ma priviedli opakujúce sa dopyty po zverejnení článku s popisom výroby závesného hojdacieho kresla. Takto to vlastne celé vzniklo.

Foto: Tamarki.cz

Ako sa blog premenil od svojich začiatkov?

Vývoj v čase je pre mňa veľká téma. S ostychom zabrúsim do niektorých starších článkov. Môj vkus aj pohľad na vec bývania sa radikálne premenil. Čím viac sa o dizajn a interiérový styling zaujímam, tým viac mi moje začiatky prídu smiešne. Ale to je prirodzené. Takým príkladom je môj úplný začiatok blogovania, keď ma zasiahla do Čiech prichádzajúca vlna pseudo škandinávskeho štýlu: Všetko bielo-sivo-čierne. Diktát zmutovaného trendu bol neúprosný. Ešte teraz sú niektoré instagramové domácnosti dotiahnuté do instantného vzhľadu ako cez kopirák. Takže ten mor ma vtedy tiež neminul. Čoskoro som sa ale začínala nachádzať vo svojom vlastnom, riadenom skôr pocitovo, intuitívne.

V čom je blogovanie podľa vás najnáročnejšie?

Blogovanie ešte pred pár rokmi bolo iné kafe, ako teraz. V súčasnosti je písanie blogu balíček činností, ktoré je potrebné obsiahnuť, pokiaľ z toho nechcem mať „Hospodu Na mýtinke“. Myslím, že každý bloger má vydretejšiu stránku inde. Začínate učením sa technickej obsluhy, čiže administráciou blogu so všetkými jeho vychytávkami, pluginmi, nastaveniami vzhľadu, atď. Potom je potrebné napísať čitateľný text a pod tlakom vizuálnej doby musíte nasnímať atraktívne fotky a prekúsať sa ich úpravou v niektorom z fotoeditorov. A tu to ešte pred pár rokmi skoro končilo. Teraz idú predovšetkým sociálne siete, na ktorých by človek z vyššie uvedeného dôvodu mal byť aktívny. Aktivita vyvoláva samozrejme reakcie čitateľov, vaše odpovede a to všetko dohromady si vezme veľa času.

Za dobu svojho blogovania som postrehla taký zvláštny úkaz, vývoj: Reakcie čitateľov na obsah na blogu sa z komentárov pod jednotlivými článkami presunuli na sociálne siete. To mi príde škoda, ale rozumiem, prečo to tak je.

Spoločne s dobrou odozvou a vracajúcimi sa čitateľmi idú ruka v ruke aj najrôznejšie ponuky. Je potrebné sa nimi prekúsať, uvedomiť si, o čo mi vlastne ide a oddeliť zrno od pliev. So zvyšujúcimi sa časovými nárokmi blogu je prirodzená potreba si vložené úsilie trochu kompenzovať. A v tom okamihu stojí človek pred rozhodnutím, kde je pre neho hranica znesiteľnej komercie. Iné blogy sú mojím lakmusovým papierikom. Na veľa z nich som prestala chodiť len preto, že sú zaplevelené povrchnými komerčnými článkami. Práve v tomto nemám dilemu, s čím sa vkusom, tematicky alebo myšlienkovo nepretnem, to nerobím. Kladiem si za cieľ v každom článku niečím obohatiť, poradiť, inšpirovať a komerčné oznámenie zakomponovať citlivo na druhú koľaj, aby čitateľa neotrávilo.

Foto: Tamarki.cz

Najnáročnejšie sú pre mňa sociálne siete. Nikdy som nemala ostré lakte a väčšinou som stála so všetkými svojimi aktivitami v kúte a čakala, až si ma niekto nájde. Ale vo virtuálnom svete musíte mať aj ten svoj kút plný obsahu. A tak sa učím aspoň zlomok svojej aktivity zdieľať a preniesť sa cez pocit, že s tým budem niekoho len otravovať. Nie je dnes predsa nič jednoduchšie, ako prestať sledovať, čo vás už nebaví.

Súčasťou môjho výstupu z komfortnej zóny je nechať svojich „fanúšikov“ nahliadnuť pod pokrievku súkromia. Dlho som si držala od tela svet blogovania. Lenže zisťujem, že čím viac dám ľuďom priestor zistiť, aká naozaj som mimo výsledkov tvorenia, tým viac sa cítim v komunite komfortne. Zažívam blahodarné účinky pri liečbe svojej trémy a strachu z ľudí.

Čo vám blogovanie dalo?

Práve jednak liečbu svojej ostýchavosti, možnosť sa verejne výtvarne vyjadriť, zdieľať a konzultovať s ostatnými. Dalo mi možnosť stretnúť nesmierne inšpiratívne osoby, prinieslo pár ozajstných priateľstiev. Tiež príležitosti podieľať sa na pekných projektoch a zistiť, čo ma naozaj baví. Čím ďalej častejšie sa mi stáva, že ma ľudia oslovujú s dopytom na službu interiérového návrhára. Páči sa im náš domov a štýl a chcú poradiť, ako zariadiť svoj domov tak, aby sa v ňom cítili útulne a napriek tomu stále niečo vypovedal o nich samotných. To ma privádza k myšlienke začať sa tomuto odboru venovať, ale zatiaľ je to hudba budúcnosti.

V súčasnosti ma živí dielňa, v ktorej vyrábam závesné hojdacie kreslá pre dospelých a drobné bytové doplnky. V kroměřížskom ateliéri tiež organizujem ručné workshopy. Na blogu mám teda priestor propagovať všetky tieto svoje činnosti.

Foto: Tamarki.cz

Aký interiérový štýl je vám najbližší?

To je pekná otázka. Štýlov sa mi páči veľa, nie v každom z nich by som si však vedela predstaviť žiť. Mám rada autentický škandinávsky, ktorý sa stáva autentickým v prostredí svojho vzniku. Navyše väčšina krásnych vecí sa rodí práve v Škandinávii, Mekke dizajnu. Skvele hravý je retro štýl a priamo žeriem minimalistický, ale ten striktný sa príliš nezhoduje s deťmi v domácnosti. Uhranutá som japonským štýlom bývania, z ktorého aplikujem aspoň presun rodinných aktivít na podlahu a vášeň pre keramiku. V mojom reálnom domove máme štýl eklektický (čiže od každého trochu), naklonený trochu viac ku škandinávskemu a minimalizmu. Zdanlivo nesúrodé prvky sa pokúšam zladiť do harmónie. To všetko je podporené svetlom a kúskami nábytku či dekorácií, ktoré so sebou prinášajú aj emócie, spomienky. Mnou zrenovované kúsky retro nábytku dodávajú spomínanú hravosť.

Foto: Tamarki.cz

Práve kombinácia je alfou a omegou. Nie je umením nakúpiť, čo je pekné už vo svojom základe. Mágia harmonického výsledku je v umiernenom kombinovaní tvarov, farieb, štruktúr a materiálov.

V poslednej dobe ma bavia farby. Celý život maľujem, takže farby na mňa veľmi pôsobia. Keď teraz deti povyrástli a doma zmizli tie haldy všade sa povaľujúcich hračiek s jedovatými odtieňmi, môžem vniesť trochu vlastnej farebnosti zase ja. :)

Aká je podľa vás najčastejšia chyba v slovenských domácnostiach, interiéroch?

Neviem, či sa dá hovoriť priamo o chybách. Sú ľudia, pre ktorých je úplne nepodstatné, aké to doma majú. Chcú to mať funkčné a praktické a estetickú stránku nevnímajú. Potom sú ľudia, ktorí sa o vzhľad domova zaujímajú, vedia, čo sa im zhruba páči, ale pri vybavovaní vlastného bytu ako celku sú bezradní. Potom buď oslovia odborníkov alebo sa to náhodnou inšpiráciou snažia nejako dať dohromady.

Foto: Tamarki.cz

Som ovplyvnená síce svojím vlastným vkusom, ale je asi pár všeobecných rád, ktoré môžu pomôcť.

  • Po prvé: Menej je viac. To platí ako pri nábytku, tak dekoráciách. V preplnenej miestnosti sa predsa nikto nemôže cítiť dobre.
  • Pri nákupe základných kúskov je dobré siahnuť po výrobkoch z kvalitných materiálov. Pokiaľ budú navyše tvarovo a farebne menej výrazné, otvára sa možnosť menšími a výraznejšími doplnkami po nejakom čase urobiť zmenu.
  • Vzorom a farbou výraznými prvkami šetrite. Dobre zladené neznamená, že všetky doplnky budú v rovnakej farbe ako farba steny.
  • Keď farbu na izbové steny, tak nie na všetky štyri. Keď už na všetky štyri, tak nie príliš tmavú či sýtu.
  • Keď tapetu so vzorom, vo zvyšku izby výraznými vzormi už šetrite.
  • Keď kombinovať niekoľko farieb, mali by byť rôznej sýtosti. Napríklad jedna sýta, zvyšok skôr pastelových.
  • Prírodné materiály lepšie vyzerajú, často dlhšie vydržia a o rozdiele oproti umelým pri ich likvidácii niet pochýb.
  • Úložné priestory radšej uzavreté. Vizuálny poriadok a nepreplnené poličky a stolíky sú polovicou úspechu.
  • Odstrániť všetko, čo bráni vstupu svetla do miestnosti.
  • Takmer by som zabudla na izbové rastliny. Nemusíte mať doma nevyhnutne džungľu ako my, ale živá kvetina každú miestnosť oživí. Pre zlých záhradníkov mám dobrú správu o existencii druhov, ktorým sa darí aj s zanedbateľnou starostlivosťou.

So zvyškom sa nechajte viesť svojimi pocitmi. Vystavte si, čo máte radi, upokojuje vás, či vyvoláva pekné spomienky. Domov je miesto, kde sa máte cítiť príjemne a útulne. Žiadna veda.

Radi by ste u nás na BIANO predstavili svoj blog aj vy? Napíšte nám na michaela.kratochvilova@biano.com a my sa vám obratom ozveme!

Preskočiť pätu, prejsť na začiatok stránkyPrejsť na začiatok stránky