Púpava

Najlepšie sa jej darí na plnom slnku, znesie však aj trochu tône. Považuje sa za veľmi nenáročnú rastlinu.

Púpava je zároveň užitočná pre hmyz: skoro na jar poskytuje včelám a ďalšiemu hmyzu nektár a peľ a semená oberajú vtáky.

Uprednostňuje vlhkejšiu pôdu, no suchšie obdobia znesie. Nároky na vodu sú stredné a odolnosť voči suchu je stredná, takže stačí polievať počas dlhších období bez zrážok.

Zvládne ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, teda piesočnaté, hlinité, ílovité i univerzálne substráty. Na úrodnosť nie je náročná.

Hlboký, spravidla nerozvetvený koreň dokáže prerážať aj zhutnenú pôdu.

Hnojenie púpava nepotrebuje.

Kvetné úbory odstraňujte ešte predtým, než dozrejú semená. Zabránite tak šíreniu rastliny po záhrade a okolí.

Púpava je plne mrazuvzdorná a znesie teploty až okolo -39 °C, takže bežné zimné minimum okolo -20 °C jej nevadí. Obdobie pokoja trvá približne od novembra do februára a zimovať ju nemusíte nijako zvlášť.

Púpava sa rozmnožuje semenom. Siať sa dá v marci, apríli a máji, ďalší termín je august a september. Rozmnožovať sa dá v marci, apríli a septembri.

Kvitne v apríli, máji a júni a potom znova v septembri.

Najčastejší problém nie je choroba, ale rozširovanie púpavy trávnikom. Príčinou sú semená roznášané vetrom a koreň, z ktorého znova vyrastá.

Riešením je odstrániť celý koreň a zrezať kvety skôr, než semená dozrejú. Dospelé rastliny odolávajú preemergentným herbicídom, preto samotný postrik nestačí.

Zbiera sa v marci, apríli a máji a potom v októbri. Jedlé sú listy, kvety, puky aj korene.

Mladé listy sa používajú surové do šalátov, staršie varené. Z kvetov sa robí víno, džem a sirup, z pražených koreňov náhrada kávy.

Púpava sa tradične používa aj v ľudovom bylinkárstve, a to listy, kvety i korene.