Rebarbora

Rebarbore sa darí najlepšie na slnku až v ľahkom polotieni. Vyberte jej trvalé miesto, kde bude mať dosť priestoru, pretože z roka na rok mohutnie a vytvára veľkú zásobnú korunu.

Rebarbora potrebuje stálu vlhkosť a dostatok zrážok, aby boli stopky jemné. Zalievajte hlavne v období od mája do júla, keď rastie najintenzívnejšie. Pôda by nemala vyschnúť, no zároveň by v nej nemala stáť voda.

Vyhovuje jej bohatá, úrodná pôda, ktorá drží vlhkosť, ale je priepustná, s dostatkom kompostu. Vhodná je hlinitá a humózna zemina s pH zhruba 5,5 až 7.

Presádzať sa dá v marci alebo v októbri.

Rebarbora je silný žravec. Každú zimu jej podložte alebo namulčujte hnojom či kompostom. Hnojiť sa oplatí aj vo februári a v marci, pred začiatkom rastu.

Kvetné stonky odstraňujte, rastlina potom vytvorí viac použiteľných listových stopiek. Odumreté listy odstrihnite na jeseň, v októbri.

Korunu s púčikmi sadite tak, aby púčiky boli tesne pri povrchu pôdy. Najlepšie to ide na jeseň (október) alebo skoro na jar (marec, apríl). V prvom roku rebarboru nezberajte, nech zosilnie.

Pestovať sa dá aj zo semien: predpestovať ju môžete vo februári až marci v interiéri, alebo vysievať v marci a apríli.

Rebarbora je plne mrazuvzdorná a znesie veľmi tuhé zimy, približne do −35 °C. Na dobrý rast dokonca potrebuje niekoľko týždňov chladu. Obdobie pokoja trvá v januári, februári, novembri a decembri, zakrývanie nie je potrebné.

Najspoľahlivejšie je delenie trsov, ktoré sa robí v marci alebo októbri. Rozmnožiť sa dá aj semenom, takto vzniknuté rastliny však môžu byť rôznorodejšie.

Stopky sa zbierajú od apríla do júna. Varia sa s cukrom na koláče, mrveničky a kompóty. Listy sa nesmú jesť nikdy, jedlé sú iba stopky.

Rebarbora sa tradične používala aj v európskej ľudovej medicíne.