Ideálna vlhkosť a teplota v byte: ako znížiť vlhkosť vzduchu v byte

Ideálna vlhkosť a teplota v byte: ako znížiť vlhkosť vzduchu v byte

Príliš suchý vzduch alebo naopak príliš vysoká vlhkosť. Chladno aj prekúrené miestnosti. Nastaviť optimálnu klímu v byte je na prvý pohľad veda. Skutočne? Pozrite sa na to bližšie.

Aká je ideálna vlhkosť v byte počas roka

Optimálna vlhkosť v byte je o nájdení rovnováhy medzi dvoma extrémami. Tým prvým je príliš nízka vlhkosť a to pod 30 %. V tomto prípade bude vzduch suchý.

V praxi to znamená zhoršené dýchanie a pocit podráždenej sliznice v hornej časti dýchacej sústavy. Dobrý však nie je ani druhý extrém a to vlhkosť v byte nad 80 %.Bude sa vám horšie dýchať, a okrem toho u vás doma hrozí aj riziko plesní.

Optimálna vlhkosť v byte

Z uvedeného vyplýva, že bežná vlhkosť v byte by sa mala hýbať v rozmedzí 30 až 80 %. Ako normálna vlhkosť je štandardne charakteristická hodnota od 40 do 60 %, pri izbovej teplote 20 °C by mala byť ideálna vlhkosť vzduchu nanajvýš 50 %. Ide však o priemernú vlhkosť počas celého roka a pre všetky miestnosti, individuálne to je odlišné.

Vlhkosť v byte v zime a v lete

Kým v zime by mala byť správna vlhkosť v byte skôr 50 až 60 %, v lete by to malo byť od 45 do 55 %. Práve počas teplých mesiacov plných slnečného žiarenia by to ani nemal byť problém, samozrejme, pokiaľ nejde o novostavbu tesne po kolaudácii.

Čo sa týka jednotlivých izieb, v kúpeľni a v kuchyni je vlhkosť prirodzene vždy vyššia. Pozornosť treba venovať spálni, kde by sa malo čo najviac dbať na už spomínaný zdravý limit do 50 %. Vlhkosť vzduchu v spálni by tu nemala klesnúť ani príliš nízko, inak vám počas spánku hrozia popraskané pery. Tu by mal byť spodný limit na úrovni 40 %.

Pokiaľ ide o to, aká vlhkosť má byť v dome a koľko percent je ideálnych, závisí to aj od veku stavby. Staršie domy majú bežne vlhkosť nad 60 %, novostavby aj pod 40 %.

Meranie vlhkosti vzduchu v byte

To, že máte v byte príliš vlhko, môžete zistiť aj podľa výskytu tmavých bodiek v rohoch miestností alebo na kontakte stropu a steny na vonkajšej stene bytu.

Áno, ak tipujete, že ide o začínajúcu pleseň, trafili ste. V momente, ako niečo podobné spozorujete u seba doma, je však už obvykle neskoro a neostáva vám nič iné, ako siahnuť po agresívnych prostriedkoch na likvidáciu plesní na stene.

Pomôžu vám aj  vlhkomery alebo domáce interiérové meteostanice. S mimoriadnou presnosťou dokážu sledovať a merať vlhkosť vzduchu 24 hodín denne a ukazovať ju budú v percentách spoločne s teplotou. Tie lepšie modely môžu mať aj časovú pamäť a viete si ich spárovať so svojim smartfónom.

Výhodou merania vlhkosti vzduchu je to, že získate úplne presný obraz o situácii. Meranie vykonávajte postupne v každej jednej miestnosti, ak máte byt na kraji bytovky, vyskúšajte aj meranie v jednotlivých častiach miestnosti, ktorá je na rohu stavby.

Dlhodobé a pravidelné meranie vlhkosti vzduchu je kľúčom k tomu, aby ste vedeli, o koľko ju musíte znížiť. Meranie opakujte aj po tom, ako začnete vlhkosť znižovať.

Odstránenie vlhkosti v byte a ako ju znížiť

Ako sa zbaviť vlhkosti v byte? V prvom rade správnym a pravidelným vetraním. Ak budete mať celý deň zatvorené okná a to aj počas teplých letných mesiacov, nemá prebytočná vlhkosť šancu z bytu alebo celkovo interiéru uniknúť. Ak už nekúrite a vonku je slnečno, nechajte vetračky otvorené celý deň aj celú noc.

Pre zdravú klímu pred spaním je ideálne samozrejme nárazovo a otvorenými oknami vyvetrať večer a to po dobu aspoň 15 minút. To isté by ste mali spraviť aj ráno.

Na zníženie vlhkosti v byte vám pomôže aj:

  • ak sa dá, obmedzte sušenie čerstvo vypranej bielizne v interiéroch, pokiaľ ju už budete sušiť vo vnútri, skúste ju dať v práčke ešte raz odstrediť
  • radiátory sú vykurovacie telesá a nie vysušovače bielizne, ešte horšie, ako sušiť mokrú bielizeň na sušiaku, je sušiť ju priamo na horúcich radiátoroch
  • rizikovými miestnosťami sú kúpeľňa a kuchyňa, ak varíte, používajte digestor, ak sa kúpete či sprchujete, hneď od začiatku zapnite vetrák do šachty

Častou chybou býva nesprávny spôsob kúrenia v noci. Množstvo domácností chce ušetriť a tak na noc radikálne stiahne teplotu na radiátoroch alebo podlahovom kúrení. Je to omyl, takto neušetríte nič a z pohľadu vlhkosti dosiahnete počas noci jej výrazný vzostup. Rizikovými sú steny za nábytkom, gaučami alebo veľkými spotrebičmi.

Okrem pasívnych opatrení môžete skúsiť aj aktívne na pohltenie vlhkosti. Viete, čo najlepšie pohlcuje vlhkosť v byte? Odsávač vzduchu alebo špeciálne pórovité materiály v podobe tabliet. Tie dokážu 24 hodín denne nasávať vlhkosť z celého bytu.

Optimálna teplota a vlhkosť v byte spolu súvisia

Jedným z výrazných faktorov s vplyvom na vlhkosť v byte je aj izbová teplota. Tá môže ovplyvniť komfort bývania, a to buď pozitívne, alebo negatívne.

V zime platí, že čím menej budete kúriť a čím nižšia bude teplota v byte, tým vyššia bude vlhkosť. Studený vzduch ako taký vlhkosť nedokáže absorbovať, takže by ste sa jej nezbavili ani vtedy, ak by ste pravidelne vetrali. Schopnosť pohltiť vlhkosť má iba studený vzduch, ktorý sa v miestnosti ohreje. Preto treba byt dostatočne vykurovať.

V lete funguje teplý vzduch z vonku tiež ako pohlcovať vlhkosti. Čím je teplejší, tým viac „vody“ dokáže vypiť. Technicky: tým viac vody vo forme pary pohltí.

Ideálnu vlhkosť v byte preto dosiahnete v oboch prípadoch vetraním. Kým v zime funguje najlepšie jednorazové a intenzívne vetranie vo vykúrenej miestnosti, v lete má najlepší efekt dlhodobé vetranie celý deň alebo pokojne aj celú noc, čiže 24 hodín denne.

V novostavbách je dosiahnutie optimálnej teploty ešte dôležitejšie. Murované alebo betónové steny, stropy a podlahy obsahujú mimoriadne veľa vlhkosti a tú je potrebné dostať čo najskôr von. Ak sú tieto stavby zateplené polystyrénom, čiže paronepriepustne, jediným spôsobom ostáva práve zvýšenie teploty interiéru bytu a čo najčastejšie vetranie.

Ako znížiť teplotu v byte a aká izbová teplota je zdravá

Na prvý pohľad je zníženie teploty v byte jednoduchá záležitosť: stačí znížiť kúrenie a častejšie vetrať. Áno aj nie súčasne. Otázka totiž nestojí tak, že ako čo najrýchlejšie znížiť teplotu, ale tak, ako ju znížiť bez toho, aby tým utrpela vlhkosť vzduchu.

Pokles teploty by mal byť preto konštantný a stály bez výkyvov počas dňa alebo v noci. Malo by ísť o rovnováhu medzi utlmením kúrenia a pravidelným vetraním.

Podľa izieb by mala byť zdravá teplota nasledovná:

obývačke trávime väčšiu časť dňa a ide o tzv. spoločenskú či dennú miestnosť, ideálna teplota je od 20 do 21 °C.

kuchyni platí to isté, čo v obývačke, v jedálni by malo byť tiež okolo 21 až 22 °C, ak sú všetky tieto miestnosti prepojené, je to najlepšie.

Najteplejším miestom v byte by mala byť kúpeľňa, kde sa odporúča 23 až 24 °C, určite nie viac, to by mohlo vlhkosť len zvýšiť.

Naopak, najchladnejším miestom bytu by mala byť spálňa, kde je zdravá izbová teplota okolo 18 °C, bude sa vám aj lepšie spať.

Uvedené hodnoty sú ideálne a ukazujú, aká by mala byť optimálna teplota z pohľadu zdravia. Čo sa týka komfortu, to už závisí od individuálneho vnímania a zvyku. Pre niekoho bude pohodlnejšie a príjemnejšie, ak nastaví teploty v daných izbách o 1 či 2 °C nahor. Prekurovanie je však drahšie a pomáha tiež šíreniu baktérií a parazitov.

Ak nebudete doma dlhšiu dobu, môžete teplotu znížiť, určite však nie pod 14 %. Hoci články o temperovaní budú spomínať aj nižšiu hodnotu, práve tá je ideálnym „štartérom“ pre zvýšenie vlhkosti a plesne. Iné je to samozrejme v lete a pri vetraní.

Apropó, viete, aká má byť teplota vody v radiátoroch?

Na vlhkosť a teplotu v byte vplýva do veľkej miery spôsob kúrenia a teplota vykurovacieho média. Kým podlahové kúrenie je známe ako nízkoteplotné, v prípade radiátorov to ani zďaleka neplatí. Nie je nič výnimočné, ak sú v zime doslova žeravé.

To však platí iba v prípade staršieho kúrenia v pôvodných liatinových radiátoroch. Nové vyhlášky dávajú do popredia úsporu a nariaďujú nižšiu teplotu vody.

Podľa nich by mala byť najvyššia teplota vody vstupujúca do vyhrievacieho telesa, čiže radiátora, 75 °C. Odovzdaním časti svojho tepla vykurovaciemu telesu dochádza pri výstupe z neho k poklese teploty, štandardne je to na hodnotu 65 °C alebo 60 °C.

Rozdiel v teplote na vstupe a na výstupe vykurovacieho telesa sa nazýva odborne tepelný spád. Kým v minulosti bola voda na vstupe horúca až do 90 °C a na výstupe mala teplotu 70 %, po novom je tepelný spád navrhovaný práve v intervaloch 75/65 alebo 75/60. Prvé číslo označuje teplotu vody na vstupe, druhé zas teplotu vody na výstupe.

Ak ohrieva teplú vodu v radiátoroch voda z elektrického alebo plynového kotla, jej minimálna teplota musí byť aspoň 65 °C. Ide o tzv. rosný bod, v praxi to znamená, že ak by bola voda v kotly pod túto hranicu, môže prísť ku korózii kovových častí vo vnútri kotla. Na reguláciu teploty vody v samotnom radiátore potom slúžia termostatické hlavice.