Jarabina vtáčia

Sorbus aucuparia · Rosaceae

Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), v záhrade známa aj ako jarabina, je menší listnatý strom s uvoľnenou korunou, bielymi súkvetiami v máji a júni a jasne červenooranžovými plodmi na konci leta. Je nenáročná a v našich zimách úplne mrazuvzdorná, ťažšie znáša len suché a horúce stanovište.

Svetlo: Plné slnko, Slnko až polotieň
Zálievka: Stredná
Vlhkosť vzduchu: Stredná
Teplota: 10–22 °C, min. -36 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 5–15 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

VýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieHnojenieViac vodyKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Aká je jarabina vtáčia

Jarabina vtáčia je opadavý strom z čeľade ružovitých (Rosaceae). Dorastá do výšky približne 5 až 15 m, má štíhly kmeň a riedku, zaoblenú korunu. Často rastie viackmenne. Pôvodne sa vyskytuje takmer v celej Európe, od Islandu a Britských ostrovov až po Rusko, a rastie aj v časti Ázie a severnej Afriky. Prirodzene ju nájdete na horských svahoch, na okrajoch lesov, na vresoviskách a na narušených plochách, kde sa správa ako krátkoveký pioniersky strom.

Listy sú nepárnoperovito zložené, striedavé, s 9 až 15 pílovitými lístkami. Zhora sú tmavozelené, zospodu sivasté. Na jeseň sa farbia do žlta, červena až fialova. V máji a júni sa objavujú husté súkvetia drobných krémovobielych kvetov so štipľavou vôňou. Od augusta do októbra dozrievajú plody: asi 1 cm veľké, jasne červenooranžové malvice podobné bobuliam. Kvety lákajú opeľovače a plody ochotne zobe množstvo druhov vtákov, najmä spevavce.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovište

Jarabina uprednostňuje plné slnko, znesie však aj mierny tieň. Hodí sa na chladnejšie, vlhké a slnečné miesta. Menej sa jej darí tam, kde sú horúce a vlhké letá, a na rozpálených stanovištiach bez chladu začína chradnúť.

Počítajte s tým, že korene sú hlboké a široko rozložené a strom sa dokáže obnovovať aj z koreňa. Nesaďte ju teda do tesného priestoru.

Polievanie

Nároky na vodu sú stredné. Pôda má byť stále vlhká a chladná, pretože jarabina zle znáša sucho aj zhutnenú zem. V júni, júli a auguste preto polievajte výdatnejšie, hlavne mladé stromy a v období bez zrážok.

Pôda

Najlepšie jej vyhovuje vlhká, mierne kyslá a priepustná pôda, ideálne s pH zhruba 5,0 až 6,5. Rastie na hlinitej, humóznej aj ílovitej pôde. Vyhnite sa zhutnenému podložiu a prehriatym miestam.

Hnojenie

Strom hnojte v marci a apríli, teda na začiatku vegetácie. Ďalšie podrobnosti o dávkovaní nie sú potrebné, nenáročný strom si poradí aj bez intenzívneho prihnojovania.

Výsadba

Jarabinu sadite v marci a apríli, prípadne na jeseň v októbri a novembri. Vyberte chladné, vlhké a slnečné miesto a pôdu pred výsadbou nezhutňujte. Mladý strom po výsadbe pravidelne polievajte, aby korene nevyschli.

Rez

Rez robte v období pokoja, v januári a februári alebo v novembri a decembri. Ak sa objavia popálené, akoby ohorené konce výhonov, ide pravdepodobne o spálu ružovitých. Postihnuté výhony odrežte hlboko pod poškodeným miestom.

Zimovanie

Jarabina vtáčia je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná a zimuje vonku bez ochrany. Zimné minimum, ktoré znesie, je približne −36 °C, čo výrazne presahuje bežné mrazy u nás. Počas zimného pokoja, od novembra do marca, strom nepotrebuje zvláštnu starostlivosť.

Rozmnožovanie

Jarabinu možno rozmnožovať v októbri a novembri, rovnako sa vtedy vysieva. Strom sa navyše obnovuje z koreňa, čo je dobré vedieť pri jeho umiestnení.

Škodcovia a choroby

Zo škodcov sa môžu objaviť vošky, pílavky, štítničky a drevokazný hmyz. Z chorôb prichádzajú do úvahy spála ružovitých, chrastavitosť, rakovina, koreňový nádor, múčnatka a hrdza.

Spálené konce výhonov: spála ružovitých, postihnuté výhony odstráňte hlboko pod poškodením. Predčasný opad listov: chrastavitosť, odstráňte spadnuté lístie a zlepšite prevzdušnenie koruny. Chradnutie na horúcom a suchom mieste: príčinou je teplo a zhutnená pôda, preto strom sadite do chladnej, vlhkej a kyprej pôdy.

Zber a využitie

Plody zbierajte v septembri a októbri. Za surova sú horké, preto ich pred spracovaním zmrazte alebo uvarte. Využijú sa na želé, džem, sirup, víno alebo ako príloha k divine.

Plody sa tradične používali pri dýchacích ťažkostiach, prechladnutí, reume a dne.