Egreš
Ribes uva-crispa · Grossulariaceae
Tiež: egreš obyčajný, egreše, ríbezľa egrešová
Egreš (Ribes uva-crispa), nazývaný aj egreš obyčajný alebo ríbezľa egrešová, je tŕnistý ovocný ker, ktorý u nás bez problémov prezimuje na záhrade. Je nenáročný a každé leto prinesie chutné bobule na priamu konzumáciu aj na zaváranie.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–22 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,6–1,5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aký je egreš
Egreš je opadavý trváci ker z čeľade Grossulariaceae. Rastie rozloženo, krovito, s previsnutými tŕnistými konármi a zvyčajne dosahuje 60 až 150 cm na výšku i na šírku. Pôvodne rastie v Európe, severozápadnej Afrike a juhozápadnej Ázii, od Pyrenejského polostrova a Balkánu až po Irán a Kaukaz, najmä v skalnatých lesoch, horských oblastiach, v krovinách a živých plotoch.
Listy sú zelené, okrúhle, hlboko vrúbkované, s tromi až piatimi lalokmi a vyrastajú v zhlukoch na krátkych ostruhách. V marci a apríli sa objavujú drobné zvončekovité kvety, jednotlivo alebo v pároch, ktoré lákajú opeľovače. Plodom je bobuľa, najčastejšie zelená, ale aj červená, fialová, žltá či biela. Divé rastliny majú menšie plody, všetky sú jedlé a dobrej chuti.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Egreš znáša slnko aj polotieň. Najlepšie rodí na mieste s ranným slnkom a čiastočným tieňom popoludní. Je mrazuvzdorný, takže ho môžete nechať vonku celý rok.
Polievanie
Nároky na vodu sú stredné. Pôda by mala byť rovnomerne vlhká, nie premokrená. Viac vody potrebuje v máji, júni a júli, teda keď sa plody nalievajú a dozrievajú.
Pôda
Vyhovuje mu vlhká, výživná a priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty. Hodí sa hlinitá, humózna aj ílovitá pôda, ideálne s pH približne 6,0 až 7,5.
Sadenie
Kry sa vysádzajú v marci, v októbri alebo v novembri. Vyberte vlhké, úrodné miesto a pôdu pred sadením obohaťte organickou hmotou. Ak ho chcete vypestovať zo semena, sejba prebieha v októbri.
Hnojenie
Hnojí sa raz ročne, v marci. Pomáha aj udržiavanie pôdy bohatej na organickú hmotu.
Rez
Reže sa v zime, v období od novembra do februára. Cieľom je otvorený stred kra, preto odstraňujte staré, krížiace sa a nízke konáre.
Zimovanie
Egreš je plne mrazuvzdorný a zimné obdobie od novembra do februára prežíva v pokoji bez akejkoľvek ochrany.
Množenie
Množiť ho možno odrezkami, zakoreňovaním poliehavých konárov (odnožami) alebo semenom. Odrezky a odkopky sa robia v novembri a decembri.
Škodcovia a choroby
Zo škodcov sa objavuje piliarka egrešová, vošky a vlnovník (roztoč) egrešový. Z chorôb ho trápi americká múčnatka egrešová a škvrnitosť listov.
Ak sú listy objedené až na žilnatinu, ide o larvy piliarky. Zbierajte ich ručne a kontrolujte kry už od jari. Biely povlak na výhonkoch a plodoch signalizuje americkú múčnatku. Pomáha lepšie vetranie kra, rez a pestovanie odolných odrôd.
Zber a použitie
Plody sa zbierajú v júni, júli a auguste. Nezrelé sú výrazne kyslé, zrelé sú sladšie. Používajú sa do zákuskov, na zaváranie a do omáčok. Kyslá šťava sa tradične cenila pri horúčkach.









































































































