Lastovičník

Lastovičník uprednostňuje polotieň až tieň. V chladnejšom lete znesie aj plné slnko. Hodí sa do kútov, kde sa nič iné nechce dariť, napríklad k múrom a živým plotom, čo zodpovedá jeho prirodzeným lokalitám.

Vyhovuje mu mierne vlhká, no priepustná pôda. Polievajte ho tak, aby pôda zostala vlhká bez zamokrenia.

Je nenáročný a znáša aj chudobnejšie pôdy. Rastie v hlinitej, piesočnatej aj humóznej zemine. Dôležité je, aby bola vlhká a dobre odvodnená.

Von sa sadí v apríli a máji. Siať sa dá v marci, apríli a v septembri.

Výsadba do záhrady sa neodporúča, pretože sa agresívne vysieva a je jedovatý. Ak ho už chcete pestovať, vyberte miesto, kde sa môže šíriť bez škody, a počítajte s tým, že rastie rýchlo.

Aby sa lastovičník nešíril, odstraňujte kvety ešte pred tvorbou semien. Strihať možno do augusta. Vždy pracujte v rukaviciach.

Lastovičník je mrazuvzdorný a znesie okolo −30 °C, pričom typická minimálna zimná teplota u nás je približne −20 °C. Nadzemná časť na zimu odumiera. Obdobie pokoja trvá od novembra do februára, v tom čase rastlinu nijako nechráňte.

Rozmnožuje sa semenom alebo delením. Semená majú výživné prívesky, ktoré roznášajú mravce, a preto sa rastlina objavuje aj ďaleko od materskej rastliny. Semená sa sejú v marci, apríli alebo v septembri, rovnaké obdobie je vhodné aj na rozmnožovanie.

Najväčším problémom je, že sa lastovičník šíri všade. Príčinou je veľmi hojné samovysievanie s roznosom mravcami. Pomáha vytrhať rastliny ručne ešte pred kvitnutím.

Po dotyku sa môže objaviť vyrážka na koži, spôsobená oranžovým dráždivým latexom. Pri práci používajte rukavice a pokožku potom umyte.

Lastovičník nie je jedlý. Tradične sa používal ako ľudový prostriedok proti bradaviciam a kožným problémom a vo výťažkoch aj na žalúdočné preparáty. Rastlina však môže poškodiť pečeň, preto je nebezpečná a o domácom používaní sa neodporúča uvažovať.