Mäta klasnatá
Mentha spicata · Lamiaceae
Tiež: mäta kučeravá
Mäta klasnatá (Mentha spicata), ktorú poznáme aj ako mätu kučeravú, je nenáročná trvalá bylina so silnou mätovou vôňou. Rastie rýchlo a podzemkami sa šíri tak ochotne, že ju treba udržať v kvetináči alebo za koreňovou bariérou. Mrazy v strednej Európe jej nevadia, na jar znova vyrazí.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Vysoká
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 15–26 °C, min. -25 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,3–1 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako mäta klasnatá vyzerá
Mäta klasnatá patrí do čeľade hluchavkovité. Pochádza z Európy a miernej Ázie, od Írska až po južnú Čínu, a na mnohých miestach sveta zdivočela. V prírode rastie na vlhkých poliach, pri brehoch rybníkov a potokov a na močaristých miestach so živnou pôdou.
Je to vzpriamená, rozvetvená bylina s hranatými stonkami a plazivým podzemkom. Dorastá do výšky 30 až 100 cm a zvyčajne sa rozrastie do šírky približne 30 až 90 cm. Zelené listy sú vajcovité až kopijovité, dlhé 5 až 9 cm, na okraji zúbkované, s vrásčitým povrchom a takmer bez stopky. Výrazne voňajú po mäte.
Od júla do septembra sa objavujú tenké klasy drobných ružových, fialových alebo bielych kvetov. Na jeseň dozrievajú z každého kvetu štyri drobné oriešky. Kvety lákajú včely a motýle, srnčia zver a zajace sa jej zvyčajne vyhýbajú.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí na plnom slnku, znesie však aj polotieň. Na veľmi horúcich miestach jej prospeje trochu tieňa v popoludňajších hodinách. Hodí sa do záhrady, do nádoby aj na balkón, a vďaka vlhkomilnosti aj k okraju jazierka či na vlhšie miesta v záhrade. Ako pokryvná rastlina rýchlo zaplní plochu.
Polievanie
Pôdu udržiavajte rovnomerne vlhkú. Sucho mäta znáša zle a pri nedostatku vody začne vädnúť. Polievajte pravidelne, najviac v júni, júli a auguste, a pôdu mulčujte, aby sa tak rýchlo nevysúšala.
Pôda a presádzanie
Vyhovuje jej hlboká, výživná, vlhká, no priepustná pôda s veľkým podielom organickej hmoty. Znesie hlinitú, ílovitú aj piesočnatú pôdu, ideálne s pH približne 6,0 až 7,5.
V nádobe podzemky kvetináč rýchlo zaplnia. Rastlinu preto každý rok či dva rozdeľte a presaďte, najlepšie v marci alebo apríli. Použite kvetináč široký aspoň 25 až 30 cm.
Prikrmovanie
Prikrmujte v apríli a júni. Pôda bohatá na organickú hmotu je pre mätu dobrým základom.
Rez
Po odkvitnutí alebo pri pravidelnom zbere mätu skracujte, podnieti to nový olistený rast. Režte v marci, v septembri a v októbri. Na jeseň ju zrežte až k zemi.
Výsadba a siatie
Vysádzajte od apríla do júna, v odstupe okolo 40 cm. Mätu dajte do nádoby, do zapusteného kvetináča alebo za koreňovú bariéru, inak sa podzemkami agresívne rozšíri po záhrade. Siať môžete v marci v interiéri a v apríli až máji vonku.
Zimovanie
Mäta je mrazuvzdorná. Nadzemné časti cez zimu odumrú a na jar znova vyrastú. V najchladnejších oblastiach ju prikryte mulčom. Obdobie pokoja trvá od novembra do februára.
Rozmnožovanie
Najjednoduchšie je delenie, ďalej sa dá rozmnožovať stonkovými odrezkami, podzemkami alebo zakoreňovaním poliehavých stoniek. Na delenie a rozmnožovanie sa hodí apríl, máj a september.
Problémy
Môžu sa objaviť hrdza, škvrnitosť listov, verticíliové vädnutie a múčnatka.
Oranžové pustuly na spodnej strane listov znamenajú hrdzu mäty. Napadnuté časti odstráňte a nepolievajte na listy. Tmavé okrúhle škvrny spôsobujú huby; zlepšite prúdenie vzduchu a napadnuté stonky odstrihnite. Vädnutie v suchej pôde je jednoducho nedostatok vody, takže polievajte a mulčujte. Ak sa mäta šíri do záhrady, pestujte ju v nádobe alebo s koreňovou bariérou.
Zber a použitie
Listy sa zbierajú od mája do septembra, jedlé sú aj kvety. Čerstvé alebo sušené listy dochutia čaj, šaláty, jahňacie jedlá a mätovú omáčku, hodia sa aj do želé, sirupov a sladkostí. Tradične sa používala ako žalúdočný liek a pri drobných kožných ťažkostiach.









































































































