Monarda
Monarda didyma · Lamiaceae
Tiež: zavinutka, monarda podvojná
Monarda (zavinutka, Monarda didyma) je nenáročná trvalka so šarlátovo červenými kvetmi a vôňou pripomínajúcou bergamot. Kvitne od leta do jesene, vyhovuje jej slnko a stále vlhká pôda. V našich zimách bez problémov prezimuje vonku.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 15–27 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,6–1,2 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je monarda
Monarda patrí do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Pochádza z východu Severnej Ameriky, od Maine po Ontário a Michigan a na juh po sever Georgie a Alabamy. V prírode rastie na brehoch potokov, vo vlhkých húštinách, v priekopách a na okrajoch vlhkých lesov. V niektorých častiach Európy zdivočela.
Je to bylinná trvalka, ktorá vytvára trsy. Dorastá do výšky 60 až 120 cm a do šírky 40 až 60 cm, rastie stredne rýchlo. Stonky sú vzpriamené, štvorhranné a duté. Listy sú protistojné, vajcovité až kopijovité, pílovité, dlhé 7 až 15 cm, na spodnej strane drsné a jemne chlpaté. Po rozotretí voňajú mätou a bergamotom.
Kvety sú šarlátovo červené, rúrkovité, dvojpyskaté, dlhé 3 až 4 cm a tvoria husté guľovité súkvetia s červenkastými listeňami. Monarda kvitne od začiatku leta do začiatku jesene, hlavne v júli až septembri. Na jeseň dozrievajú drobné vajcovité oriešky. Radi ju navštevujú včely, motýle, kolibríky a nočné motýle, pre húsenice niektorých z nich je živnou rastlinou.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Najlepšie kvitne na plnom slnku, znesie však aj svetlý polotieň. Hodí sa do trvalkových záhonov, k brehom jazierok a na vlhšie miesta v záhrade. Vzhľadom na pôvodné prostredie jej vyhovujú miesta, kde pôda dlho nevysychá.
Polievanie
Monarda potrebuje stále vlhkú pôdu a nemala by vyschnúť. Najviac vody potrebuje v júni až auguste, keď treba polievať častejšie.
Polievajte pri koreňoch a nepolievajte zhora cez listy, znížite tým riziko múčnatky.
Pôda
Vyhovuje jej vlhká, priepustná pôda bohatá na humus s kyslou až neutrálnou reakciou, približne pH 5,5 až 7,5. Rastie na hlinitých aj ílovitých pôdach, ak sú dobre odvodnené a dostatočne vlhké.
Sadenie a rozmnožovanie delením
Sadite ju v apríli až máji alebo v septembri. Sadenice dávajte do vzdialenosti asi 45 cm, aby medzi rastlinami prúdil vzduch.
Monarda sa šíri podzemnými výbežkami a na záhonoch sa môže nadmerne rozrastať. Trsy preto každé 2 až 3 roky rozdeľte, čím obnovíte ich vitalitu a obmedzíte šírenie.
Rez
Odkvitnuté súkvetia odstraňujte, rastlina potom kvitne bohatšie. Na jeseň, v októbri až novembri, zrežte suché stonky na 30 až 60 cm. Ak ich necháte stáť, poskytnú úkryt včelám hniezdiacim v stonkách. Zvyšky odstráňte na jar, v marci.
Zimovanie
Monarda je plne mrazuvzdorná a v zime zatiahne až k zemi. Január, február, november a december sú pre ňu obdobím odpočinku. Zimu v našich podmienkach prežije vonku bez problémov.
Rozmnožovanie
Najjednoduchšie je delenie trsov, v marci, apríli alebo septembri. Možno ju množiť aj semenom a stonkovými odrezkami. Semená sa vysievajú v marci až apríli, na predpestovanie v interiéri v februári až marci.
Choroby a problémy
Najčastejšie trápi monardu múčnatka a hrdza. Biely povlak na listoch je znakom múčnatky. Polievajte pri koreňoch, stonky presvetlite a vyberajte odolné odrody.
Ak trs v strede vyholí, je prestarnutý. Pomôže delenie na jar alebo na jeseň.
Využitie
Listy aj kvety sú jedlé. Používajú sa na čaje a sirupy a čerstvé kvety dochucujú šaláty. Vôňa pripomína bergamotový pomaranč. Zbierať ju možno v júni až auguste.
Tradične ju využívali Indiáni na antiseptické obklady a pri tráviacich a dýchacích ťažkostiach. Listy obsahujú tymol.









































































































