Rakytník
Hippophae rhamnoides · Elaeagnaceae
Tiež: rakytník rešetliakový, rakytník rešetliakovitý, rakytník riešetliakový
Rakytník (rakytník rešetliakový, v nárečí aj rakytník rešetliakovitý) je tŕnistý opadavý ker, ktorý znesie mráz aj chudobnú pôdu. Na jeseň prinesie husté strapce oranžových plodov, no len vtedy, ak rastú blízko seba samičie aj samčie rastliny. Hodí sa ako ovocný ker aj ako živý plot.
- Svetlo
- Plné slnko
- Zálievka
- Nízka
- Vlhkosť vzduchu
- Nízka
- Teplota
- 10–25 °C, min. -39 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 2–5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aký je rakytník
Rakytník (Hippophae rhamnoides) patrí do čeľade Elaeagnaceae. Je to trvalá opadavá drevina, ktorá vytvára hustý, tŕnistý ker a odnožami sa rozrastá do súvislých húštin. Dorastá do výšky približne 2 až 5 m a rastie rýchlo.
Listy sú úzke, kopijovité, striedavé, dlhé 1 až 8 cm. Spočiatku sú strieborne šupinaté, neskôr sú zhora sivozelené a zospodu zostávajú strieborné.
Kvety sú drobné a bez korunných lupienkov, opeľuje ich vietor. Rakytník je dvojdomý: samčie kvety rastú v krátkych strapcoch po štyri až šesť, samičie jednotlivo. Kvitne v apríli a máji. Na samičích rastlinách dozrievajú od leta do jesene husté strapce guľatých až oválnych plodov s priemerom 6 až 8 mm, jasne oranžových (od bledožltých po tmavooranžové).
Pôvodne rastie v chladnom miernom pásme Eurázie, od atlantických pobreží Európy cez Karpaty a Kaukaz až po strednú Áziu, Mongolsko a Čínu. Prirodzene sa vyskytuje na pobrežných dunách, riečnych štrkoch a na zvetraných, živinami chudobných, niekedy slaných pôdach na otvorených slnečných miestach.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Rakytník potrebuje slnečné miesto. Pestovanie je vo všeobecnosti ľahké. Pri výbere miesta rátajte s tým, že ker rýchlo rastie a odnožami sa šíri. Mimo svojho pôvodného areálu sa môže na otvorených plochách správať invazívne, preto mu nechajte dosť priestoru a odnože kontrolujte.
Polievanie
Zakorenené rastliny potrebujú málo vody a suchšie obdobia znášajú, hoci odolnosť voči suchu je len stredná. Zamokrenie však nesnášajú. Viac vody im doprajte v júni a júli.
Pôda
Najlepšie sa mu darí v ľahkej, piesočnatej alebo štrkovitej, chudobnej až stredne výživnej pôde. Znáša aj zásaditú a slanú pôdu. Dôležitá je dobre odvodnená pôda: v ťažkej a zamokrenej pôde ker odumiera.
Hnojenie
Rakytník hnojivo potrebuje len málo. Vďaka symbiotickým baktériám Frankia na koreňoch si dusík viaže sám.
Rez
Na rez je vhodný február a marec. Rez spojte s kontrolou odnoží, ktorými sa ker šíri.
Sadenie
Sadiť sa dá v marci, apríli alebo v októbri. Vyberte slnečné miesto s priepustnou pôdou. Ak chcete zber plodov, saďte samičie a samčie kry blízko seba, aby sa mohli opeliť. Keďže ide o ker so silnými odnožami, rátajte s ich pravidelným obmedzovaním.
Zimovanie
Rakytník je veľmi odolný a znesie mrazy až do približne -39 °C, takže bežné zimy u nás mu nevadia. Ochrana nie je potrebná. Obdobie vegetačného pokoja má v januári, februári, novembri a decembri.
Rozmnožovanie
Rozmnožiť ho môžete semenom, stonkovými odrezkami, delením alebo hrabaním (zakoreňovaním ohnutých výhonkov). Termíny rozmnožovania pripadajú na február, jún a október, siať sa dá v októbri a novembri.
Časté problémy
Ak ker neplodí, bývajú v záhrade len samčie alebo len samičie rastliny. Riešením je vysadiť oba druhy rastlín blízko seba.
Ak ker odumiera, príčinou je zvyčajne zamokrená alebo ťažká pôda. Pomôže sadenie do dobre odvodnenej pôdy.
Zber a použitie
Plody dozrievajú v septembri a októbri. Sú kyslé a bohaté na vitamín C, dá sa z nich lisovať šťava, variť džem alebo získavať olej. Sušené listy sa používajú na čaj.
V tradičnej medicíne Ruska a severovýchodnej Ázie sa rakytník používa a olej nachádza uplatnenie v kozmetike.
Plody požierajú vtáky, husté tŕnisté húštiny poskytujú úkryt a lístie sa využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

























































































