Borievka

Najlepšie sa jej darí na plnom slnku, znesie aj polotieň. V prírode rastie na otvorených, suchých, skalnatých alebo piesčitých miestach, od nížin až po vysoké hory. Rovnaké podmienky jej doprajte aj v záhrade.

Borievka potrebuje málo vody a sucho znáša dobre. Viac polievajte v lete, v júni až auguste. Vlhký vzduch nevyžaduje. Najhoršie znáša zamokrenú pôdu.

Vhodná je dobre odvodnená pôda, piesčitá, štrkovitá alebo hlinitá, s pH zhruba 5,5 až 8. Rastie aj na chudobnom, suchom a kamenistom podloží. Presádzať sa dá v marci a apríli.

Ak chcete hnojiť, urobte to v marci a apríli. Borievka je nenáročná a na bohatú výživu nie je odkázaná.

Mierne zastrihnutie sa robí na jar alebo v lete, najmä v apríli, máji a auguste. Nezasahujte do holého starého dreva, pretože z neho borievka zriedka znovu obrastie. Pri živom plote preto strihajte len zelené časti.

Sadí sa na slnečné miesto do priepustnej pôdy. Termíny výsadby sú marec až máj a september až október. Druh vyberajte podľa konečnej veľkosti. Hodí sa na živý plot, ako pokryvná rastlina, na skalky aj do nádob.

Borievka je odolná voči mrazu a ochranu nepotrebuje. Obdobie vegetačného pokoja má v januári, februári, novembri a decembri.

Množí sa semenom, odrezkami z výhonkov alebo ohýbancami (zakoreňovaním ohybov). Semená sa vysievajú v októbri a novembri. Na rozmnožovanie sa hodí obdobie od júna do septembra. Plody dozrievajú 6 až 18 mesiacov a obsahujú 1 až 12 tvrdých semien.

Môžu ju napadnúť vakonosky, štítničky a roztoče. Z chorôb sú to hrdza prenášaná medzi borievkou a jabloňou a odumieranie výhonkov.

Hnednúce výhonky: príčinou môže byť odumieranie výhonkov alebo zimné popálenie. Postihnuté výhonky vystrihnite a zabráňte zamokreniu pôdy.

Vrecká na vetvách: sú v nich húsenice vakonosiek. Vrecká zbierajte ručne v zime.

Oranžové výrastky: spôsobuje ich hrdza. Odstráňte ich a nesaďte do blízkosti jabloní ani okrasných jabloní.

Šištice sa zbierajú v septembri a októbri. Sušené šištice niektorých druhov, najmä J. communis, sa používajú ako korenie, známe najmä z ginu. Nie každý druh je však jedlý. Tradične sa využívajú aj v ľudovom liečiteľstve. Vtáky a drobné cicavce šištice jedia a šíria semená.