Ibiš lekársky
Althaea officinalis · Malvaceae
Tiež: ibiš, ibiš lekársky koreň, biš lekársky
Ibiš lekársky (Althaea officinalis), známy aj ako ibiš, je vysoká, mäkko chlpatá trvalka z čeľade slezovitých. V záhrade je nenáročný, zimu v strednej Európe zvláda bez ochrany a vyhovuje mu vlhké, slnečné stanovisko. Pestuje sa ako bylinka aj ako okrasná trvalka.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 12–25 °C, min. -25 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 1–1,8 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako ibiš vyzerá
Ibiš lekársky vytvára vzpriamený trs s málo bočnými vetvami, ktorý dorastá zvyčajne do výšky 100 až 180 cm. Rastie stredne rýchlo a celý je jemne chlpatý. Listy sú striedavé, široko trojuholníkovité až oválne, s 3 až 5 plytkými lalokmi a zubatým okrajom. Pokrývajú ich mäkké sivé chlpy, vďaka ktorým rastlina pôsobí sivozelene.
Kvitne od júla do septembra. Metlinovité súkvetia nesú bledé fialovoružové päťlupienkové kvety s purpurovou tyčinkovou rúrkou, ktoré sedia v pazuchách listov aj na vrchole stonky. Plodom je plochý okrúhly dielovec s priemerom okolo 1 cm, ktorý sa rozpadá na približne 20 obličkovitých plodíkov. Pod zemou rastie hrubý, dlhý, zužujúci sa bieložltý koreň, vo vnútri húževnatý a vláknitý.
Pôvodom pochádza z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. V prírode ho nájdete na vlhkých lúkach, pri brehoch riek, v priekopách a na slaniskách.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Najlepšie sa mu darí na otvorenom slnku, znesie aj ľahký polotieň. Počítajte s tým, že je vysoký, a dajte mu dostatok miesta. Hodí sa na vlhšie miesta v záhrade, napríklad k brehu jazierka, pretože prirodzene rastie na vlhkej pôde.
Polievanie
Pôdu udržiavajte rovnomerne vlhkú. Sucho ibiš znáša slabo, preto v júni, júli a auguste, keď rastlina najviac rastie a kvitne, polievajte výdatnejšie.
Pôda
Vyhovuje mu vlhká, výživná hlinitá pôda bohatá na humus, ktorá zadržiava vodu. Znáša vápenatú pôdu aj mierne zasolenie, pH môže byť približne od 6,5 do 8,0.
Hnojenie
Hnojiť stačí na jar, v apríli, keď rastlina začína rásť.
Výsadba a výsev
Sadí sa na jar, v apríli až máji, na slnečné a vlhké miesto s dostatkom priestoru do výšky. Semená sa dajú siať v marci a apríli priamo na záhon, alebo už vo februári a marci doma a mladé rastliny potom vysadiť von.
Rez
Stonky zrežte až k zemi v neskorej jeseni, v novembri, alebo na začiatku jari, v marci.
Zimovanie
Ibiš je plne mrazuvzdorný, vydrží až okolo -25 °C. Nadzemná časť na zimu odumiera a na jar znova vyrastie. Od novembra do februára má obdobie pokoja, zvláštna ochrana nie je potrebná.
Rozmnožovanie
Množiť ho môžete semenom, delením trsu, stonkovými alebo koreňovými odrezkami. Na rozmnožovanie sa hodí marec, apríl a október.
Choroby
Môže ho napadnúť hrdza slezová a múčnatka.
Zber a využitie
Jedlé sú mladé listy, kvetné púčiky a korene. Zbierať sa dajú v júni, júli, septembri a októbri. Mladé listy sa dajú variť, púčiky nakladať a uvarené korene kandizovať. Voda z varenia sa dá vyšľahať podobne ako vaječný bielok.
Listy, kvety a koreň sa tradične používajú na zmiernenie podráždených slizníc a bolesti hrdla.
Kvety lákajú včely a iné opeľovače.






























































































