Valeriána lekárska
Valeriana officinalis · Caprifoliaceae
Tiež: valeriána
Valeriána lekárska je vysoká, voňavá trvalka, ktorá v záhrade zvláda aj tuhé zimy a v lete láka opeľovače. Je nenáročná, rastie rýchlo a rada sa šíri, preto jej treba vybrať vhodné miesto.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,6–1,5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je valeriána lekárska
Valeriána lekárska (Valeriana officinalis, často len valeriána) je trváca bylina z čeľade Caprifoliaceae. Tvorí vzpriamený trs s prízemnou ružicou listov a vysokými, štíhlymi dutými stonkami. Dorastá do výšky 60 až 150 cm a do šírky 30 až 90 cm.
Listy sú perovito delené, dlhé až 20 cm, so 4 až 9 pármi kopijovitých až čiarkovitých lístkov. Po rozmädlení voňajú. V júni až auguste rastlina nesie sladko voňavé drobné ružové alebo biele päťlaločné kvety v zložených súkvetiach, ktoré sa hodia aj na rez. Plodmi sú drobné okrídlené nažky roznášané vetrom. Pod zemou je krátky podzemok s vláknitými koreňmi.
Prirodzene rastie v Európe od Islandu a Portugalska po Škandináviu a európske Rusko, na juhovýchod až po Irán a v juhozápadnej Ázii. Nájdete ju na vlhkých i suchých lúkach, vo vlhkých lesoch, v močiaroch a na vápencových trávnikoch. Kvety lákajú včely, motýle a pestrenky, húsenice niektorých molí sa na nej živia a jelenia zver sa jej zvyčajne vyhýba.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Valeriána uprednostňuje plné slnko, znesie aj polotieň. V tieni sa však stonky prehýbajú a rastlina padá. Vyberte jej miesto, kde sa môže rozrásť, pretože rastie rýchlo a šíri sa podzemkami aj semenami.
Polievanie
Polievajte stredne, pôda by mala zostať stále mierne vlhká. Viac vody rastlina potrebuje v júni, júli a auguste, keď kvitne.
Pôda
Najlepšie jej vyhovuje úrodná hlina, ale prispôsobí sa mnohým pôdam: hlinitým, ílovitým, piesočnatým aj bohatým na humus. Pôdna reakcia môže byť približne od pH 5,5 do 8. Pôda má byť vlhká, ale dobre odvodnená.
Hnojenie
Stačí hnojiť raz na jar, v apríli. Rastlina je nenáročná a úrodná záhradná pôda jej vo všeobecnosti postačí.
Sadenie
Valeriána sa ľahko pestuje v bežnej záhradnej pôde. Vysádzať ju môžete v apríli, máji alebo v septembri. Pri výbere miesta myslite na to, že môže zaburiniť okolie, preto ju saďte tam, kde jej rozrastanie nebude prekážať.
Rez
Odkvitnuté súkvetia odstraňujte, aby sa rastlina nevysievala. Zvyšné nadzemné časti zrežte v septembri alebo októbri, keď na zimu odumierajú.
Zimovanie
Valeriána je úplne mrazuvzdorná. Na zimu nadzemná časť odumrie a na jar rastlina znova vyrastie z podzemku. Od novembra do februára má obdobie pokoja a zvláda mrazy až do približne -30 °C, takže ochranu nepotrebuje.
Množenie
Množí sa semenom, delením alebo podzemkami. Na výsev priamo do záhrady sa semená sejú v marci, apríli alebo v septembri. Na predpestovanie v interiéri je vhodný február a marec. Delenie a množenie podzemkami sa robí v marci, apríli, septembri alebo októbri.
Časté problémy
Padajúce stonky sú zvyčajne znakom príliš tienistého miesta. Rastlinu presaďte na plné slnko alebo stonky podoprite.
Ak sa valeriána príliš šíri, na vine je jej množenie podzemkami a samovýsev. Pomáha odstraňovanie odkvitnutých súkvetí a pravidelné delenie trsov.
Zber a využitie
Koreň sa zbiera v septembri a októbri. Používa sa hlavne na čaj, olej z koreňa a listov slúži ako prísada do pečiva, zmrzliny a parfumov.
Extrakt z koreňa sa tradične používa pri miernom nervovom napätí a problémoch so spánkom, dôkazy o jeho účinku sú však rozporuplné.






























































































