Ibištek močiarny
Hibiscus moscheutos · Malvaceae
Tiež: trváci ibištek, ibištek moscheutos
Ibištek močiarny (Hibiscus moscheutos), nazývaný aj trvácny ibištek, je trvalka s obrovskými tanierovitými kvetmi, ktorá u nás prezimuje vonku. Pôvodne rastie na mokradiach a brehoch potokov, preto mu vyhovuje slnečné miesto a stále vlhká pôda.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Vysoká
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 18–32 °C, min. -25 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,6–2,5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aký je ibištek močiarny
Ibištek močiarny je bylinná trvalka z čeľade slezovitých (Malvaceae). Prirodzene rastie na mokradiach a pri potokoch vo východných a juhovýchodných štátoch USA, od Texasu po atlantické pobrežie a na sever až po južné Ontário. Tvorí vzpriamený trs z viacerých pevných stoniek, ktoré vyrastajú z veľkého drevnatého koreňa. Rastie rýchlo a zvyčajne dosahuje približne 60 až 250 cm na výšku a 60 až 150 cm na šírku.
Listy sú striedavé, vajcovité až kopijovité, občas plytko laločnaté a zubaté. Zhora sú zelené až sivozelené, zospodu bielo chlpaté. Kvety sú veľké, podobné kvetom ibišteka sýrskeho alebo topoľovky, s priemerom až 20 cm, s piatimi lupienkami a tmavým stredom. Každý kvet vydrží jeden deň, no kvitnutie trvá od júla do septembra. Kvety bývajú biele, ružové a červené a nevoňajú. Po odkvitnutí vzniká oválna hnedá tobolka s krátkym zobáčikom, dlhá 2,5 až 3 cm, s kruhom tmavých semien.
Pestovanie je podľa dostupných údajov skôr nenáročné, ak má rastlina dosť slnka a vody.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie kvitne a je najodolnejší voči chorobám na plnom slnku. Znáša aj polotieň, kvitnutie však môže byť slabšie. Vysádzajte ho na chránené miesto s dobrým prúdením vzduchu. Hodí sa k vodným plochám, na vlhké okraje záhrady a všade tam, kde je pôda dlhodobo vlhká. Svojou výškou vyniká v zadnom pláne záhonu.
Polievanie a vlhkosť
Je to rastlina s vysokými nárokmi na vodu. Pôda má byť stále vlhká až mokrá a nesmie vyschnúť, sucho ibištek nezvláda. Najviac vody potrebuje v júni, júli a auguste, keď rastie a kvitne. Vzdušná vlhkosť môže byť stredná.
Pôda a presádzanie
Vyhovuje mu vlhká hlinitá alebo piesčitá pôda bohatá na organickú hmotu, mierne kyslá, zvyčajne s pH približne 5,5 až 7. Dôležité je, aby pôda dobre držala vlhkosť. Hodí sa aj na podmáčané miesta. Ak ho pestujete v nádobe, presádzajte ho v apríli.
Hnojenie
Hnojte v máji a júni, keď rastlina naberá na sile.
Rez
Po odumretí nadzemných častí zrežte stonky až k zemi. Termíny rezu sú marec a november. Zvyčajne sa odporúča aj skoré zaštipnutie vrcholcov mladých výhonkov, vďaka ktorému sa rastlina viac odnožuje a je hustejšia. Odkvitnuté kvety odstraňujte.
Výsadba
Von ho vysádzajte v máji. Odstup medzi rastlinami by mal byť približne 90 cm. Zvoľte chránené miesto s dobrým prúdením vzduchu. Ibištek močiarny sa dá pestovať aj v nádobe, no aj vtedy dbajte na stálu vlhkosť substrátu.
Zimovanie
Ibištek znáša mráz do približne -25 °C, čo je viac než typické zimné minimum u nás (okolo -20 °C), takže vonku prezimuje. Po prvých mrazoch ho zvyčajne zrežte a v chladnejších polohách zakryte mulčom. Obdobie vegetačného pokoja trvá január, február, november a december. Na jar rastie neskoro, preto mu nechajte čas a nepovažujte ho za odumretý.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa semenom, delením a stonkovými odrezkami. Semená sa vysievajú v interiéri vo februári a marci, na vonkajšie stanovište v marci a apríli. Delenie a odrezky sa robia v marci, apríli a novembri.
Využitie
Ibištek láka opeľovače, kvety opeľujú včely a rastlina slúži ako živná rastlina húseníc niekoľkých motýľov a môr. Podľa dostupných údajov sa používajú mladé listy, puky, kvety a nezrelé tobolky (podobne ako okra). Čaj z listov a koreňa bohatých na hlien sa tradične používal pri kašli, bolesti hrdla a tráviacich a močových ťažkostiach.









































































































