Imelo
Viscum album · Viscaceae
Tiež: imelo biele
Imelo biele (Viscum album), známe aj ako imelo, je stálozelený ker, ktorý nerastie v pôde, ale v korune iného stromu. Je pomalé a náročné na pestovanie, v našich zimách však na hostiteľovi bez problémov vydrží vonku.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Plné slnko
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 5–25 °C, min. -25 °C
- Náročnosť
- Náročná
- Výška
- 0,3–1 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aké je imelo biele
Imelo biele z čeľade Viscaceae je trvalá stálozelená rastlina vysoká zhruba 30 až 100 cm. Tvorí zaoblený trs, ktorý sa vidlicovito vetví a rastie na hostiteľskom strome. Rastie pomaly.
Listy sú kožovité, pásikovité, celokrajné a žltozelené, dlhé 2 až 8 cm, usporiadané v protistojných pároch. Kvety sú drobné, široké 2 až 3 mm, žltozelené a nenápadné. Rastlina je dvojdomá a opeľuje ju hmyz. Kvitne v marci a apríli. Plodom je lepkavá biela alebo žltá bobuľa, zvyčajne s jedným semenom v lepkavej dužine.
Imelo nemá bežné korene. Do vodivých pletív hostiteľa, teda do xylému a floému, je napojené zvláštnym sacím orgánom, haustóriom. Prirodzene rastie v Európe, v západnej a južnej Ázii a v severnej Afrike, v korunách listnatých stromov, napríklad jabloní, líp, hlohov a topoľov. Niektoré poddruhy rastú na ihličnanoch.
Tradične sa používa v ľudovom liečiteľstve a výťažky z neho skúma aj moderná farmakológia. Bobule sú potravou vtákov, napríklad drozda trskota, ktorý semená roznáša.
Pestovanie a starostlivosť
Svetlo a stanovisko
Imelo potrebuje svetlú korunu hostiteľského stromu. Znáša plné slnko aj polotieň. Stanovisko preto určuje strom, na ktorom rastie, nie záhon.
Voda
Nároky na vodu sú stredné. Vodu aj živiny si imelo berie z hostiteľského stromu, takže jeho zdravie a zásobenie vodou rozhoduje aj o tom, ako sa imelu darí.
Substrát a presádzanie
Imelo nezakoreňuje v pôde. Semená sa pritláčajú na kôru vhodného hostiteľa. Presádzanie sa tejto rastliny netýka.
Hnojenie
Hnojenie nie je potrebné.
Výsev na hostiteľský strom
Semená sa pritláčajú na kôru mladých konárov hostiteľského stromu koncom zimy, podľa kalendára vo februári a marci. Uchytenie je pomalé, preto rátajte s trpezlivosťou a s tým, že úspech nie je istý.
Zimovanie
Na hostiteľovi je imelo plne mrazuvzdorné. Najnižšia teplota, ktorú znesie, je okolo −25 °C, zatiaľ čo typické zimné minimum býva približne −20 °C. Chrániť ho netreba.
Množenie
Imelo sa množí semenom. Vhodný čas je vo februári a v marci, keď sa semená pritláčajú na kôru mladých konárov hostiteľského stromu.






























































































