Perovskia

Salvia yangii · Lamiaceae

Tiež: perovskia atriplicifolia, šalvia pamírska, perovskia lebedolistá

Perovskia je ľahko pestovateľný, mrazuvzdorný polokrík so striebristými listami a vzdušnými modrofialovými súkvetiami, ktoré zdobia záhradu od leta do jesene. Najlepšie sa jej darí na výslní v suchej, priepustnej pôde. V našich zimách prezimuje vonku bez ochrany.

Svetlo: Plné slnko
Zálievka: Nízka
Vlhkosť vzduchu: Nízka
Teplota: 15–30 °C, min. -35 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 0,5–1,2 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

Výsev domaVýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Aká je perovskia

Perovskia (Salvia yangii, známa aj ako perovskia atriplicifolia, šalvia pamírska alebo perovskia lebedolistá) pochádza zo stepí a kopcov juhozápadnej a strednej Ázie, od Afganistanu a Pakistanu po Tibet, západné Himaláje a Xinjiang. Prirodzene rastie na suchých kopcoch, v stepiach a na trávnatých porastoch.

Je to vzpriamený, trsnatý polokrík s drevnatou bázou a mnohými tuhými vzpriamenými stonkami. Dorastá do výšky približne 50 až 120 cm a do šírky 60 až 120 cm. Sivozelené až striebristé listy sú protistojné, 3 až 5 cm dlhé, jemne členené, chlpaté a po rozotretí intenzívne voňajú.

Malé dvojpyskaté rúrkovité kvety sú modré až fialové, s chlpatými purpurovými kalichmi. Zbierajú sa do veľkých, rozkonárených, vzdušných metlín, ktoré kvitnú od júna do októbra. Po odkvitnutí vznikajú štyri tmavohnedé vajcovité nažky veľké asi 2 mm.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovište

Perovskia potrebuje plné slnko. V tieni stonky poliehajú a kvitne menej. Hodí sa na suché slnečné záhony, do skalky aj do výsadieb s trvalkami a okrasnými trávami. Vďaka rastu a tvaru sa dobre vynímajú aj väčšie skupiny.

Polievanie a vlhkosť

Je veľmi odolná voči suchu. Najlepšie jej vyhovuje suchá až občas presychajúca pôda, preto ju polievajte len striedmo. Mokrej pôde sa vyhnite. Nízka vzdušná vlhkosť jej nevadí.

Pôda

Znesie akúkoľvek dobre priepustnú pôdu vrátane chudobnej a suchej: hlinitú, piesočnatú, štrkovitú aj zásaditú. Zamokrená pôda sa jej nehodí. Príliš bohatá pôda aj tieň môžu spôsobiť, že sa stonky rozpadávajú do strán.

Výsadba

Sadí sa v apríli a máji, prípadne v septembri. Vyberte plne slnečné miesto a nechajte jej dosť priestoru, odstup medzi rastlinami je približne 75 cm. Ak by rástla v polotieni, bude potrebovať oporu. Z drevnatého koreňa vyrastá veľa výhonkov a môže sa šíriť odrastkami.

Rez

Rez robte v marci až apríli. Rastlinu skráťte nízko nad zem, pretože kvety vznikajú na nových výhonkoch. Pravidelný jarný rez zároveň pomáha udržať kompaktný habitus a bráni rozpadávaniu stoniek.

Zimovanie

Je úplne mrazuvzdorná, znesie až približne -35 °C, čo výrazne prevyšuje typické zimné minimá. Striebristé stonky nechajte cez zimu stáť a zrežte ich až na jar. V pokojovom období (november až február) netreba o ňu nijako zvlášť dbať.

Množenie

Množí sa stonkovými odrezkami alebo semenom. Odrezky sa odoberajú v máji až júni. Semená sa sejú v interiéri vo februári a marci, alebo priamo vonku v marci a apríli.

Časté problémy

Rozpadávajúce sa stonky: príčinou je zvyčajne priveľa tieňa alebo príliš bohatá pôda. Pomôže slnečné stanovište a jarný rez.

Hnitie koreňov: vzniká v zle odvodnenej, mokrej pôde. Riešením je zlepšiť drenáž.

Využitie

Kvety sú jedlé a môžete ich pridať do šalátov. Hodia sa aj na rez do vázy. Zbierajú sa v júli a auguste. Rastlina je medonosná, láka včely a motýle a odoláva srnčej zveri aj zajacom. V domovine sa tradične používa v ľudovom liečiteľstve na rôzne ťažkosti.