Gypsomilka

Gypsophila paniculata · Caryophyllaceae

Tiež: gypsomilka metlinatá, gypsophila, brudnička

Gypsomilka metlinatá, nazývaná aj gypsophila alebo brudnička, tvorí vzdušné oblaky z drobných bielych či bledoružových kvetov. Je to nenáročná trvalka, ktorá miluje slnko a priepustnú vápenatú pôdu. Hodí sa do záhrady, na skalku, do nádoby aj do vázy.

Svetlo: Plné slnko
Zálievka: Nízka
Vlhkosť vzduchu: Nízka
Teplota: 12–26 °C, min. -34 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 0,6–1,2 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

Výsev domaVýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Ako gypsomilka vyzerá

Gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata) patrí do čeľade Caryophyllaceae. Pôvodne rastie v strednej a východnej Európe a ďalej na východ po Strednú Áziu, Sibír a Mongolsko. Domovom sú jej stepi a suché, piesočnaté alebo kamenité miesta, často na vápenatom podloží. Nájdeme ju však aj pri cestách či na otvorených piesčinách.

Je to bylinná trvalka, vysoká a široká zvyčajne 60 až 120 cm. Rastie kríkovito, s klenutými, husto rozvetvenými stonkami. Listy sú drobné, úzke, kopijovité, modrozelené až sivozelené, mierne kožovité a hladké.

Od začiatku leta do začiatku jesene, teda od júna do septembra, sa objavujú oblaky drobných bielych alebo bledoružových kvetov vo vzdušných metlinách. Niektoré odrody majú kvety plné. Nadzemná časť na zimu odumiera a rastlina sa na jar obnovuje z koreňa.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovište

Gypsomilka potrebuje plné slnko, tieň znáša iba čiastočný. Na slnečnom mieste je kompaktnejšia. V tieni a v príliš bohatej pôde sa stonky skláňajú a rastlina sa rozpadá. Vtedy ju treba presadiť na slnko do chudobnejšej pôdy.

Dobre sa jej darí aj na skalke a v nádobách, ako aj na balkóne.

Polievanie

Po zakorenení je gypsomilka odolná voči suchu. Polievame ju len počas dlhšie trvajúcich suchých období. Nároky na vodu má nízke, preto jej najviac škodí trvalé premokrenie.

Pôda

Vyhovuje jej dobre priepustná, piesočnatá alebo kamenistá pôda, alkalická až neutrálna. Hodnota pH by mala byť zhruba 6,5 až 8,5. Rastie aj v hlinitej pôde, ak dobre odvádza vodu. Bohatú, ťažkú a vlhkú pôdu neznáša.

Výsadba a sejba

Gypsomilku sadíme na slnečné miesto s odstupom približne 60 cm. Tvorí hrubý, mäsitý koreň, ktorý zle znáša rušenie, preto ju po zasadení už radšej nepresádzame.

Semená možno siať v interiéri v marci a apríli, priamo na záhon v apríli a máji. Vypestované sadenice vysádzame na záhon v máji a júni.

Rez

Po odkvitnutí rastlinu zrežeme, čo podporí ďalšie kvitnutie. Vhodný čas je august až september. Pri štepených plnokvetých odrodách nikdy nerežeme pod miesto štepenia.

Zimovanie

Gypsomilka je mrazuvzdorná a v našich podmienkach zimuje vonku. Znesie teploty až okolo -34 °C, zatiaľ čo typické zimné minimum býva približne -20 °C. Od novembra do februára odpočíva. V tomto čase ju nechávame na pokoji a nerušíme jej korene.

Množenie

Množiť sa dá semenom, stonkovými odrezkami alebo štepením. Množenie sa robí v apríli až júni. Plnokveté odrody sa zvyčajne štepia, preto ich semenom nemnožíme.

Časté problémy

Gypsomilku môžu postihnúť bakteriálne nádory, teda korunová a bakteriálna hálka. Prejavujú sa hrčami a zakrnutými koreňmi a spôsobuje ich baktéria Pantoea agglomerans. Pomáha používať čistý sadbový materiál a napadnuté rastliny odstraňovať.

Klesajúce, ochabnuté stonky bývajú znakom príliš veľkého tieňa alebo príliš bohatej pôdy. Rastlinu presadíme na plné slnko do chudobnejšej pôdy.

Využitie

Gypsomilka je obľúbená rezaná kvetina. Rezať ju možno v júli a auguste. Hodí sa aj na skalky a do nádob. Kvety lákajú motýle a ďalšie opeľovače a rastlina je odolná voči zveri.