Hruška obyčajná
Pyrus communis · Rosaceae
Hruška obyčajná (Pyrus communis), v záhradách bežne nazývaná len hruška, je mrazuvzdorný listnatý strom, ktorý sa pestuje pre sladké plody aj pre jarný kvet. Je to veľký strom a potrebuje slnko, hlbokú pôdu a druhú odrodu na opeľovanie.
- Svetlo
- Plné slnko
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 15–25 °C, min. -28 °C
- Náročnosť
- Stredne náročná
- Výška
- 12–15 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je hruška obyčajná
Hruška obyčajná patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Je to listnatý strom, ktorý vo voľnej prírode rastie na okrajoch lesov, v krovinách a živých plotoch na dobre odvodnených pôdach. Pôvodne sa vyskytuje v Európe, na Kaukaze a v západnej Ázii až po sever Iraku. Dnes sa pestuje v sadoch po celom svete.
Vyrastie do výšky približne 12 až 15 m a koruna sa rozprestrie do šírky zhruba 7,5 až 10,5 m. Habitus je vzpriamený až rozložitý so zaoblenou korunou a plody rodia krátke plodonosné konáriky (kratorasty). Listy sú jednoduché, striedavé, vajcovité, lesklé zelené, 3 až 10 cm dlhé, s jemne zúbkovaným okrajom. Na jeseň žltnú.
V apríli a máji sa objavujú biele päťlupienkové kvety v chocholíkoch, široké 2,5 až 7 cm, ktoré voňajú. Plodom je jedlá malvica, spravidla slzovitého tvaru a dlhá viac ako 7 cm. Veľkosť aj farba sa líšia od zelenej a žltej po červenú a hnedú. Koreňový systém je hlboký a rozložitý, jeho vitalita závisí od podpníka.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Hruška potrebuje plné slnko, inak plodí slabo. Pri výbere miesta rátajte s veľkosťou dospelého stromu, ktorý potrebuje dosť priestoru do výšky aj do šírky. Je úplne mrazuvzdorná, znesie teploty až okolo -28 °C, takže slovenské zimy jej nerobia problém. Chlad cez zimu dokonca potrebuje, aby dobre plodila.
Polievanie
Mladé stromy polievajte pravidelne. Dospelé stromy zvládnu občasné obdobia sucha, no odolnosť voči suchu je nízka, preto im v júni, júli a auguste pomôže viac vody.
Pôda
Najlepšie sa jej darí v hlbokej, výživnej a dobre odvodnenej hlinitej pôde. Znesie aj ílovitú či piesočnatú pôdu, ak v nej nestojí voda. Vhodné je pH približne od 6 do 8. Pôda má byť vlhká, ale dobre priepustná.
Hnojenie
Nároky na výživu sú vysoké. Strom mulčujte kompostom a prikrmujte ho na začiatku jari, v marci a apríli.
Rez
Hrušku režte v zime, v januári až marci. Cieľom je otvorená kostra koruny a podpora plodonosných konárikov.
Sadenie
Sadiť môžete na jeseň, v októbri a novembri, alebo skoro na jar, v marci a apríli, vždy na plné slnko. Na opelenie vysaďte dve navzájom kompatibilné odrody.
Zimovanie
Hruška je úplne mrazuvzdorná a zimné ochladenie na plodenie potrebuje. Zakrývať ju netreba. Január, február, november a december sú pre ňu obdobím odpočinku.
Množenie
Hrušky sa množia štepením alebo zo semena. Na množenie sa hodí január, február a august. Pri štepení určuje podpník, aký silný strom vyrastie.
Choroby a škodcovia
Medzi škodcami sa vyskytujú merica hrušková, obaľovač a vrtavé larvy. Z chorôb ide o spálu (fire blight), antraknózu, rakovinu dreva, chrastavitosť a múčnatku.
Čiernejúce, akoby spálené výhony signalizujú spálu: postihnuté drevo vyrežte hlboko pod poškodením a vyberajte odolné odrody. Tmavé chrastavé škvrny na plodoch a listoch spôsobuje chrastavitosť hrušky. Pomáha odstraňovanie spadnutého lístia a prevzdušnenie koruny rezom. Lepkavé, zvinuté listy poukazujú na mericu: podporujte prirodzených predátorov a zasahujte včas. Slabá násada plodov býva spôsobená chýbajúcou kompatibilnou odrodou, preto vysaďte druhú odrodu nablízku.
Zber a využitie
Plody sa zbierajú v auguste, septembri a októbri. Jedia sa čerstvé aj varené, pridávajú sa do koláčov, podávajú sa k mäsu, kvasením sa z nich vyrába hruškové víno (perry) a destiláciou pálenka.
Kvety lákajú včely, motýle a muchy a strom priťahuje aj spevavé vtáky.















































































