Kalina obyčajná

Viburnum opulus · Viburnaceae

Tiež: kalina červená, kalina opulus

Kalina obyčajná je opadavý ker, ktorý na jar zdobia biele guľovité súkvetia a na jeseň červené listy a plody. Je úplne mrazuvzdorná, nenáročná na pôdu a hodí sa aj do živého plota. Najviac ocení vlhšiu pôdu a dostatok miesta.

Svetlo: Plné slnko, Slnko až polotieň
Zálievka: Stredná
Vlhkosť vzduchu: Stredná
Teplota: 10–24 °C, min. -39 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 3–5 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

VýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieHnojenieViac vodyKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Ako kalina obyčajná vyzerá

Kalina obyčajná, nazývaná aj kalina červená alebo botanicky Viburnum opulus, patrí do čeľade Viburnaceae. Pôvodne rastie v Európe, severnej Afrike a strednej Ázii. Je to hustý, zaoblený, viackmenný ker s klenutými až rozloženými konármi. Zvyčajne vyrastie do výšky 3 až 5 m a na šírku dosiahne približne 1,8 až 4 m.

Listy sú protistojné, trojlaločné, podobné javorovým, hrubo zúbkaté, so zvrásnenou čepeľou a vpadnutými žilami. Cez leto sú lesklé a tmavozelené, na jeseň sa farbia do červena, do fialova a do žlta.

V máji a júni kalina kvitne bielymi plochými súkvetiami s priemerom približne 4 až 11 cm. Okolo drobných plodných kvetov tvoria prstenec väčšie sterilné kvety. Z nich vznikajú jasne červené guľovité plody s priemerom 7 až 10 mm a jedným semenom. Sú horké, držia sa na kríku do zimy a po mraze sa scvrkávajú.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovište

Kalina rastie najlepšie na slnku až v polotieni. Na slnku kvitne a plodí bohatšie, preto jej vyberte čo najslnečnejšie miesto, aké znesie. Počítajte s tým, že ker potrebuje priestor na rozrastanie do výšky aj do šírky.

Polievanie

Kalina má stredné nároky na vodu a mala by rásť v stále mierne vlhkej pôde. V suchých obdobiach ju zalievajte, najmä v júni, júli a auguste, keď potrebuje vodu najviac. Sucho znáša len stredne dobre.

Pôda

Vyhovuje jej vlhká, priepustná a humózna pôda. Je však prispôsobivá: rastie v hlinitej aj ílovitej pôde a znáša rôzne hodnoty pH, ideálne približne 6 až 8.

Hnojenie

Kalinu hnojte na začiatku vegetácie, v marci a apríli.

Rez

Strihajte po odkvitnutí, teda v júni a júli. Najstaršie výhony vyrežte pri zemi, aby sa ker obnovoval. Kalina znáša aj strihanie do tvaru živého plota.

Sadenie

Sadiť môžete na jeseň, v októbri a novembri, alebo na jar, v marci a apríli. Zvoľte vlhkú pôdu a nechajte kaline dostatok miesta na rozrastanie. Ak ju pestujete ako živý plot, počítajte s jej výslednou šírkou.

Zimovanie

Kalina je úplne mrazuvzdorná a nepotrebuje žiadnu ochranu. Znesie teploty až do -39 °C, zatiaľ čo typické zimné minimum u nás je okolo -20 °C. Od novembra do februára odpočíva.

Množenie

Kalinu možno množiť odrezkami, semenom alebo odkopkami. Odrezky a odkopky sa robia v júni a júli. Semená sa vysievajú v októbri.

Škodcovia a choroby

Zo škodcov sa na kaline vyskytujú vošky, korunový vrták kaliny a liskavka kalinová. Z chorôb ju môže trápiť bakteriálna škvrnitosť listov, odumieranie výhonkov a múčnatka.

Zvinuté a lepkavé výhony prezrádzajú vošky. Opláchnite ich vodou alebo ošetrite mydlovým postrekom. Odumieranie výhonkov spôsobuje korunový vrták alebo choroba, postihnuté výhony vyrežte. Biely povlak na listoch je múčnatka. Zlepšite prevzdušnenie a nezmáčajte listy.

Plody a využitie

Plody sa zbierajú v septembri až novembri. Sú veľmi horké a po rozmliaždení nepríjemne zapáchajú, no v malom množstve sa dajú uvariť na džem. Kôra, známa ako cramp bark, sa tradične používala pri kŕčoch, vedecky to však nie je podložené.

Kalina je užitočná pre opeľovače, jej kvety lákajú včely a motýle. Vtáky plody zjedia a roznesú, často ich však nechávajú až do neskorej zimy.