Ruža vráskavá
Rosa rugosa · Rosaceae
Tiež: rugosa
Ruža vráskavá (Rosa rugosa, často len rugosa) je opadavý, hustý a tŕnitý krík z východnej Ázie, ktorý v našich zimách nepotrebuje žiadnu ochranu. Od mája do septembra kvitne voňavými kvetmi a na jeseň prináša veľké červenooranžové šípky. Hodí sa ako živý plot, no treba počítať s tým, že sa rýchlo rozrastá.
- Svetlo
- Plné slnko
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–25 °C, min. -36 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 1–1,8 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako ruža vráskavá vyzerá
Ruža vráskavá je trvalý opadavý krík, ktorý rastie rýchlo a vytvára husté, klenuté porasty z mnohých hrubých, tŕnitých výhonkov. Do šírky dorastá približne 120 až 180 cm. Podzemnými výbežkami a koreňovými odrastkami sa šíri a vytvára húštiny.
Listy sú nepárnoperovité, 8 až 15 cm dlhé, s 5 až 9 zvrásnenými, tmavozelenými, pílovitými lístkami. Na spodnej strane sú sivasté a chlpaté. Na jeseň sa farbia do žlta a oranžova.
Voňavé jednoduché kvety majú 6 až 9 cm v priemere, päť mierne zvlnených lupeňov a množstvo žltých tyčiniek. Kvitnú ružovo, bielo, červeno alebo purpurovo, hlavne od neskorej jari do leta, opakovane. Z kvetov sa vyvíjajú šípky veľké 2 až 3 cm, pripomínajúce malé paradajky.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Najlepšie sa jej darí na plnom slnku s dobrým prúdením vzduchu, ktoré pomáha proti chorobám listov. Prirodzene rastie na pobrežných plážach a pieskových dunách, preto znáša aj chudobnejšie pôdy a slaný postrek.
Pri výbere miesta myslite na jej šírku a na to, že sa rozrastá výbežkami.
Zalievanie
Novovysadené kríky zalievajte pravidelne. Zakorenené rastliny dobre znášajú sucho a zalievanie potrebujú len mierne. Pri zalievaní sa snažte nenamáčať listy, pomáha to proti škvrnitosti.
Pôda
Vyhovuje jej vlhká, dobre priepustná, mierne kyslá až neutrálna pôda s pH približne 5,5 až 7,5. Znesie piesčité aj chudobné pôdy, rastie však aj v hlinitej a humóznej pôde.
Prihnojovanie
Prihnojovať ju môžete v marci a v apríli, keď rastlina začína nový rast. Pri chudobnejšej pôde sa tým dá podporiť kvitnutie.
Rez
Rez robte koncom zimy, vo februári a v marci. Vyrežte staré drevo a obmedzte odrastky, ktoré sa šíria do okolia. Ak je krík starý a zhustnutý, dá sa zmladiť radikálnym rezom.
Výsadba
Sadiť sa dá na jar v marci a apríli alebo na jeseň v októbri a novembri. Pri živom plote nechajte medzi kríkmi dostatok miesta, pretože každý z nich dorastá do šírky 120 až 180 cm.
Zimovanie
Ruža vráskavá je plne mrazuvzdorná a znesie teploty až do -36 °C, takže ochranu na zimu nepotrebuje. Január, február a december sú pre ňu obdobím vegetačného pokoja.
Množenie
Množiť ju možno semenom, hrabkami, delením, ale aj stonkovými odrezkami. Semená sa sejú v októbri a novembri. Na množenie sa hodia jún, júl a november. Vďaka výbežkom sa dá množiť aj odrezaním odrastkov s koreňmi.
Problémy a choroby
Najčastejším problémom je rozrastanie do húštin pre silné odrastanie výbežkov. Odrastky odstraňujte, alebo krík obmedzte bariérou v zemi.
Môže ju napadnúť hrdza, čierna škvrnitosť a múčnatka. Pri hrdzi, ktorú prezradia oranžové pľuzgieriky na listoch, zlepšite prúdenie vzduchu a napadnuté listy odstráňte. Pri tmavých škvrnách na listoch odstraňujte opadané lístie a nezvlažujte listy.
V niektorých častiach Európy sa ruža vráskavá správa invázne a vytláča pôvodné rastliny. V niektorých krajinách, napríklad v Dánsku a vo Fínsku, je jej predaj zakázaný.
Zber a využitie
Šípky sa zbierajú v septembri a októbri. Dozrievajú do červena až oranžova koncom leta a na kríkoch môžu zostať aj do zimy. Používajú sa na džem, sirup a čaj. Z lupeňov sa robí džem z kvetov, zákusky a vonná zmes pot-pourri. Využíva sa aj v tradičnej čínskej medicíne.
Šípky zožerú vtáky a cicavce, ktoré roznášajú semená. Pre opeľovače je rastlina prínosom a srnčia zver sa jej vraj zvyčajne vyhýba.
















































































