Kéria japonská
Kerria japonica · Rosaceae
Tiež: kerria japonská, kerria
Kéria japonská (Kerria japonica) je opadavý ker so zelenými prútikmi a zlatožltými kvetmi, ktoré sa otvárajú v apríli a máji. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná a pestovanie je nenáročné. Stačí jej polotieň, mierne hnojenie a po odkvitnutí rez.
- Svetlo
- Polotieň, Tieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 1–2,1 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Popis kérie japonskej
Kéria japonská (Kerria japonica) patrí do čeľade ružovitých. Pochádza z Číny a Japonska, rastie aj v Kórei, kde sa vyskytuje v húštinách na horských svahoch. Je to vzpriamený, previsnutý a výmladkový ker s mnohými stonkami. Vytvára hustú spleť tenkých zelených kľukatých prútov.
Dorastá zhruba do výšky 100 až 210 cm a do šírky 120 až 270 cm. Rastie stredne rýchlo. Listy sú jednoduché, vajcovito kopijovité, 4 až 10 cm dlhé, s dvojito pílovitým okrajom a zvrásnenou čepeľou. V lete sú zelené, na jeseň zožltnú.
Jednoduché zlatožlté kvety s piatimi lupienkami majú 3 až 5 cm v priemere a vyrastajú na koncoch krátkych výhonkov. Existujú aj odrody s plnými kvetmi. Kvety nevoňajú. Plodom je drobná suchá nažka s veľkosťou okolo 4 mm. Kéria láka opeľovače, najmä motýle.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí v polotieni, znesie však aj tieň. Na plnom slnku kvety blednú, preto jej vyberte miesto chránené pred poludňajším slnkom.
Keďže sa šíri odnožami, nechajte jej dostatok priestoru. Hodí sa ako solitér, do voľne rastúcej skupiny, ale aj ako živý plot. Dá sa pestovať aj v nádobe.
Polievanie
Po výsadbe potrebuje stredne vlhký substrát, kým sa dobre neujme. Zakorenené kry znášajú sucho pomerne dobre.
V horúcich mesiacoch, teda v júni, júli a auguste, polievajte o niečo viac. Nároky na vzdušnú vlhkosť sú mierne.
Pôda a presádzanie
Vyhovuje jej hlinitá, priepustná pôda strednej úrodnosti, ktorá zostáva mierne vlhká. Vyhnite sa ťažkej ílovitej pôde a príliš bohatému substrátu.
Ak kériu pestujete v nádobe, presádzajte ju v marci. Korene má plytké a vláknité, s výbežkami, ktoré sa šíria do strán.
Hnojenie
Hnojte striedmo, v marci a apríli. Príliš veľa hnojiva škodí, ker potom bujnie a stráca úhľadný vzhľad.
Rez
Kéria kvitne na minuloročnom dreve, preto ju strihajte až po odkvitnutí, v máji až júni.
Odstráňte nadbytočné odnože a vyrežte staré stonky, aby ker zostal vzdušný. Znáša aj radikálne zmladenie rezom až k zemi, čo využijete pri zahustených alebo zostarnutých kroch.
Výsadba
Sadiť môžete na jar (marec, apríl) alebo na jeseň (október, november). Vyberte miesto v ľahkom polotieni.
Medzi jednotlivé kry nechajte približne 150 cm, aby mali odnože dosť miesta.
Zimovanie
Kéria je plne mrazuvzdorná a znesie teploty až okolo -30 °C. Ochranu na zimu nepotrebuje. Obdobie vegetačného pokoja má v januári, februári, novembri a decembri.
Množenie
Kériu môžete množiť delením, odrezkami alebo zakoreňovaním ohnutých výhonkov. Vhodné obdobie je jún a júl alebo október a november. Delenie je najjednoduchšie vďaka prirodzeným odnožiam.
Časté problémy
Červené škvrny na listoch, poškodené prúty a odumieranie výhonkov spôsobuje huba Blumeriella kerriae (kerriová škvrnitosť listov a prútov). Odstráňte napadnuté výhonky aj spadnuté listy a zlepšite prúdenie vzduchu v kre.
Bledé, vyblednuté kvety sú znakom priveľkého slnka. Presaďte ker do polotieňa.
Ak je rast riedky a zahustený, chýba pravidelný rez. Strihajte po odkvitnutí a staré stonky obnovte.
Využitie
Kéria sa hodí do voľne rastúcich živých plotov a okrasných skupín. Odoláva zveri, ktorá ju spravidla neobhrýza.
V Číne sa odvar z kvitnúcich výhonkov s medom tradične používa pri kašli a gynekologických ťažkostiach.

























































































