Dub letný

Quercus robur · Fagaceae

Tiež: dub konárový

Dub letný (Quercus robur) je mohutný listnatý strom, ktorý u nás rastie od nížin a na vhodnom stanovišti vyžaduje len minimum starostlivosti. Je plne mrazuvzdorný a dožíva sa vysokého veku. Pred výsadbou treba počítať s jeho veľkými rozmermi.

Svetlo: Plné slnko, Slnko až polotieň
Zálievka: Stredná
Vlhkosť vzduchu: Stredná
Teplota: 8–24 °C, min. -30 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 15–40 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

VýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Ako dub letný vyzerá

Dub letný, nazývaný aj dub konárový, patrí do čeľade Fagaceae. Je to veľký a dlhoveký opadavý strom s krátkym mohutným kmeňom a širokou, nerovnomerne klenutou korunou s ťažkými spodnými konármi. Rastie stredne rýchlo a koruna sa môže rozložiť do šírky približne 12 až 21 m.

Listy sú striedavé, podlhovasté až vajcovité, s 3 až 7 okrúhlymi lalokmi, veľmi krátkymi stopkami a drobnými ušami pri báze. Zhora sú tmavozelené, zospodu svetlejšie. Na jeseň sa farbia do žltej a hnedej.

Samčie a samičie kvety sú oddelené. Zelenožlté visiace samčie jahnedy a drobné samičie kvety na stopkách sa objavujú spolu s listami v apríli a máji a opeľuje ich vietor. Plodom sú vajcovité žalude dlhé 1,5 až 4 cm, zvyčajne po 2 až 3 na dlhej stopke, s plytkou číškou. Dozrievajú zo zelenej do hnedej farby.

Pôvodne rastie v Európe od Britských ostrovov a Škandinávie po Kaukaz a v západnej Ázii (Irán). Prirodzene sa vyskytuje v nížinných lesoch na hlbokých, vlhkých hlinitých či ílovitých pôdach s takmer neutrálnou reakciou.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovište

Dub letný najlepšie rastie na plnom slnku. V mladosti znesie aj svetlý polotieň. Vyberte preto otvorené miesto s dostatkom priestoru, pretože dospelý strom sa rozrastie do veľkej šírky a má ťažké spodné konáre. Do malej záhrady sa nehodí.

Strom poskytuje potravu a úkryt veľkému množstvu druhov hmyzu, vtákov, cicavcov a húb. Žalude sú obľúbené u sojok a hlodavcov.

Polievanie

Kým sa strom neujme, treba ho pravidelne polievať. Po zakorenení si už väčšinou vystačí sám. Má rád stále vlhkú pôdu, takže v suchých obdobiach sa mladému stromu zálievka oplatí.

Pôda

Dub je prispôsobivý a rastie v hlinitej, ílovitej aj piesočnatej pôde. Najviac mu však vyhovuje hlboká, úrodná a vlhká pôda, ktorá zároveň dobre odvádza vodu. Znesie pôdnu reakciu približne od pH 5,5 do 8,0.

Výsadba

Sadiť sa dá v marci, v októbri a novembri. Pri výbere miesta rátajte s rozpätím koruny 12 až 21 m a s tým, že strom bude desaťročia stáť na jednom mieste. Po výsadbe ho pravidelne zalievajte.

Rez

Rezať treba len mierne, a to v zimnom pokoji, teda v januári, februári alebo decembri. Odstráňte suché a krížiace sa konáre. Strom znáša rez dobre.

Zimovanie

Dub letný je plne mrazuvzdorný. Najnižšia teplota, ktorú znesie, je približne -30 °C, čo výrazne presahuje bežné zimné minimá v strednej Európe okolo -20 °C. Zimné zakrývanie nie je potrebné.

Rozmnožovanie

Dub sa rozmnožuje semenom, teda žaluďmi. Vysievať sa dajú v októbri a novembri. Zbierajú sa v septembri a októbri, keď dozrievajú.

Škodcovia a choroby

Na dube sa môžu objaviť štítničky, ploštice a hrčiarky, ďalej piadivky a vošky. Z chorôb prichádza do úvahy múčnatka, akútne odumieranie dubov a náhle odumieranie dubov.

Biely povlak na listoch spôsobuje múčnatka. Zvyčajne sa toleruje, pomôže lepšie prúdenie vzduchu. Ploché terčíky na spodnej strane listov vytvárajú neškodné hrčiarky a nie je potrebné nič robiť.

Využitie

Dub letný sa pestuje ako okrasný strom. Žalude sú jedlé, ale horké a bohaté na triesloviny. Po spracovaní sa dajú upražiť a pomlieť ako náhrada kávy. Strom sa hodí aj na bonsaj.