Zemolez

Popínavé zemolezy kvitnú najlepšie, keď majú vrchné časti na slnku a korene v tieni. Kríkovité druhy znesú slnko aj polotieň. Na príliš tienistom mieste kvitnú slabo.

Zemolez má rád rovnomernú vlhkosť. Mnohé druhy po zakorenení znesú aj sucho, ale odolnosť voči nemu je len stredná. Viac vody potrebuje v júni, júli a auguste, najmä mladé rastliny.

Zemolez sa prispôsobí väčšine pôd, od hlinitých cez ílovité až po piesočnaté. Najlepšie sa mu darí v bohatej, vlhkej, ale priepustnej pôde s pH zhruba 5,5 až 8. Ak ho pestujete v nádobe, presádzajte ho v marci alebo apríli.

Zemolez sa hnojí v marci a apríli, na začiatku vegetácie.

Sadí sa v apríli a máji alebo v septembri a októbri. Popínavým druhom hneď dajte oporu a korene nechajte zatienené, napríklad nízkou výsadbou pri päte.

Popínavé zemolezy režte po odkvitnutí a vyrezávajte staré výhony. Kríkovité druhy a živé ploty tvarujte v lete, v júli a auguste. Rez v nevhodnom čase alebo príliš tvrdý rez môže znížiť kvitnutie.

Odolné druhy nepotrebujú žiadnu ochranu. Citlivejšie druhy, ako L. etrusca a L. hildebrandiana, treba pred mrazom chrániť. Obdobie pokoja trvá od novembra do februára.

Zemolez sa dá množiť stonkovými odrezkami, ohybkami (hrobčekovaním) alebo semenami. Odrezky a ohybky sa robia v júni až auguste. Semená sa siejú v marci a apríli, na predpestovanie v interiéri už vo februári a marci.

Môže ho postihnúť múčnatka a škvrnitosť listov. Biely múčnatý povlak sa objaví najmä za horúceho vlhkého počasia. Pomáha lepšie prevzdušnenie, rez a polievanie bez zmáčania listov.

Ak zemolez kvitne slabo, príčinou je často priveľa tieňa alebo rez v nevhodnom čase. Dopraste vrcholu viac slnka a režte až po odkvitnutí.

Na jedenie sa pestujú iba bobule druhu Lonicera caerulea. Sladký nektár z kvetov je jedlý, no bobule väčšiny ostatných druhov sa jesť nemajú. L. japonica sa využíva v tradičnej čínskej medicíne a jej kvetmi sa ochucujú niektoré čínske čaje.

Kvety lákajú včely, motýle a nočné motýle, bobule slúžia ako potrava vtákom.