Vavrínovec lekársky

Vavrínovec rastie od plného slnka až po hlboký tieň a kvitne aj vo veľkom tieni. Najčastejšie sa odporúča polotieň alebo tieň, kde sa uplatní ako hustá zeleň.

Počítajte s tým, že má vláknité konkurenčné korene, a preto sa popri ňom iným rastlinám darí ťažko. Vysádzajte ho s dostatočným odstupom od ostatných drevín.

Nároky na vodu sú stredné. Po výsadbe ho poriadne zalievajte, kým sa neujme. Dospelé rastliny už zvládnu aj suchšie obdobia, hoci odolnosť voči suchu je len stredná.

Viac vody potrebuje v júni, júli a auguste. Hnedé okraje listov môžu signalizovať sucho alebo mráz, preto v suchých obdobiach zalievajte a rastlinu chráňte pred vetrom.

Znesie väčšinu pôd: univerzálnu, hlinitú, ílovitú, humóznu aj zásaditú. Najlepšie sa mu darí v bohatej, organickej pôde, ktorá je vlhká, ale dobre odvodnená. Rozsah pH je zhruba od 5 do 8.

Pri pestovaní v nádobe ho presádzajte v marci alebo apríli. Žltnutie listov môže naznačovať zamokrenie alebo vápenitú pôdu chudobnú na živiny. Pomôže zlepšenie odtoku vody a mulčovanie pôdy.

V marci a apríli rastlinu zamulčujte kompostom. Silné prihnojovanie nie je vhodné.

Vavrínovec znáša aj radikálny rez. Živé ploty strihajte koncom leta, v júli a auguste. Výhonky odstrihávajte záhradnými nožnicami, nie strojovými nožnicami na živý plot, aby sa listy nepotrhali.

Sadí sa na jeseň, v septembri a októbri, alebo na jar, v marci a apríli. Pri výbere miesta myslite na jeho veľkosť v dospelosti. Pri živom plote preto dbajte na dostatočný odstup medzi rastlinami.

Vo väčšine Európy je plne mrazuvzdorný. Najnižšia teplota, ktorú znesie, je okolo -20 °C, čo zodpovedá bežnému zimnému minimu. V mimoriadne tuhých zimách preto chráňte najmä mladé rastliny. Od novembra do februára má vegetačný pokoj.

Dá sa rozmnožovať odrezkami, semenom alebo ohýbancami. Odrezky a ohýbance robte v júli až septembri, semená vysievajte v októbri.

K možným chorobám patria strelkovitosť listov, múčnatka a podpňovka.

Malé dierky v listoch spôsobuje huba, ktorá vyvoláva strelkovitosť. Poškodené listy odstráňte a zlepšite vetranie porastu. Žltnutie listov súvisí so zamokrením alebo vápenitou, na živiny chudobnou pôdou, preto zlepšite odtok vody a pôdu zamulčujte. Hnedé okraje listov vznikajú po mraze alebo suchu.