Veternica hupehenská
Eriocapitella hupehensis · Ranunculaceae
Tiež: anemone hupehensis, anemone japonica
Veternica hupehenská, známa aj ako veternica japonská alebo anemone japonica, je trváca bylina s vysokými, vetrom sa pohupujúcimi kvetnými stonkami. Kvitne od leta do prvých mrazov a v našich podmienkach prezimuje vonku. Je nenáročná, len jej treba dopriať polotieň, vlhkejšiu pôdu a pokoj na jednom mieste.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 0,6–1 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako veternica hupehenská vyzerá
Eriocapitella hupehensis patrí do čeľade iskerníkovité. Pôvodom je z východných Himalájí (Nepál, Ásam), Mjanmarska, Taiwanu a veľkej časti Číny. Pestuje sa však tak dlho, že sa často mylne pokladá za japonský druh, odtiaľ aj názov veternica japonská.
Tvorí trs s prízemnou listovou ružicou a vysokými, tenkými, rozvetvenými kvetnými stonkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm a do šírky 45 až 90 cm. Rastie striedmo. Listy sú tmavozelené, trojpočetné, so zubatými lístkami na dlhých stopkách a zospodu jemne chlpaté. Na stonkách sú listene v praslenoch po troch.
Kvety sú misovité, jednoduché, široké 5 až 7 cm, v ružovej, bielej alebo purpurovej farbe. Majú 5 až 7 okvetných lístkov (u plnokvetých odrôd viac) a zelený stred obkolesený žltými tyčinkami. Nevoňajú. Kvitnú od júla do októbra a neskoré kvety poskytujú potravu opeľovačom. Rastlina je odolná voči okusu zverou.
Podzemnými výhonkami sa pomaly rozrastá a časom vytvára porasty. Na záhone s tým treba rátať.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie jej vyhovuje polotieň. V príliš veľkom tieni sa stonky vyťahujú a polihujú, na horúcom, suchom slnku zasa môžu listy zhnednúť na okrajoch. Vyberte chránené miesto, kde ju nebude zmietať vietor, napríklad pri živom plote alebo pri kríkoch, ktoré poskytnú poobedný tieň.
Polievanie
Pôda má byť stále mierne vlhká, nie mokrá. Veternica zle znáša sucho, preto ju v júni, júli a auguste polievajte viac, najmä keď je horúco. Vyhnite sa zamokreniu, hlavne cez zimu, keď stojatá voda v studenej pôde rastline škodí.
Pôda
Hodí sa úrodná pôda bohatá na humus, ktorá drží vlhkosť, a pritom dobre odvádza vodu. Vyhovuje hlinitá aj ťažšia hlinitá pôda s pH zhruba 6 až 8. Povrch pôdy zamulčujte, mulč pomáha udržať vlhkosť a chráni korene pred prehriatím.
Hnojenie
Prikrmovať stačí na jar, v apríli a v máji, keď rastlina začína rásť. Humusom bohatá pôda s mulčom jej dodá základ živín počas sezóny.
Sadenie
Sadí sa na jar, v apríli a v máji, na chránené miesto. Veternica zakoreňuje pomaly, preto ju po výsadbe nepresádzajte a udržujte vlhkú. V prvých rokoch môže kvitnúť slabšie, čo je normálne. Ak je záhon veterný alebo tienistý, stonky podoprite.
Strihanie
Staré stonky zrežte po odkvitnutí alebo neskoro na jeseň, v novembri. Prípadne s tým počkajte do marca, keď ešte pred rastom upravíte trs.
Zimovanie
Veternica hupehenská je mrazuvzdorná, približne do −30 °C. Korunu v chladných oblastiach prikryte mulčom, najmä od novembra do februára, a zabráňte tomu, aby v zime stála v mokrej pôde. Mokro je pre ňu väčším rizikom než mráz.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa delením trsov, koreňovými odrezkami alebo semenom. Najvhodnejšie je to v marci a apríli. Keďže sa rastlina po presádzaní spamätáva pomaly, delenie nerobte zbytočne často.
Časté problémy
Hnedé a suché okraje listov: príčinou je horúce a suché počasie. Pomôže mulč, polievanie v období sucha a poobedný tieň.
Polihujúce stonky: rastlina má priveľa tieňa alebo vetra. Presaďte ju na svetlejšie miesto alebo stonky podoprite.
Slabé kvitnutie v prvých rokoch: rastlina ešte nezakorenila. Nechajte ju na pokoji a udržujte pôdu vlhkú.





















































































