Veternica lesná
Anemone sylvestris · Ranunculaceae
Veternica lesná (Anemone sylvestris) je nenáročná trvalka s bielymi, mierne voňavými kvetmi, ktoré sa na jar objavujú nad tmavozelenými listami. Znáša mráz aj suchšie stanovištia a časom vytvorí pôdokryvný porast. Hodí sa do slnečných záhonov, na skalky aj na okraje krovín.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Plné slnko
- Zálievka
- Nízka
- Vlhkosť vzduchu
- Nízka
- Teplota
- 8–22 °C, min. -35 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 30–50 cm
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako veternica lesná vyzerá
Veternica lesná, v záhradách označovaná aj ako Anemone sylvestris alebo jednoducho veternica, patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Je to trváca bylina, ktorá tvorí trsy vysoké zhruba 30 až 50 cm a široké 30 až 60 cm. Rastie stredne rýchlo.
Listy sú dlanito delené, laločnaté, tmavozelené a na spodnej strane trochu chlpaté. Biele päťlupienkové kvety merajú okolo 5 cm, sú mierne voňavé a sú sklonené alebo otočené von. Kvitnú v máji a v júni a často nasleduje druhá vlna kvitnutia. Po odkvitnutí ostávajú vlnaté plodenstvá z drobných chlpatých nažiek.
Prirodzene rastie v miernej Eurázii od Francúzska a Nemecka cez strednú a východnú Európu, Balkán a Kaukaz až po Sibír, Mongolsko a severnú Čínu. Najčastejšie ju nájdete na suchých trávnatých porastoch, stepných lúkach, okrajoch riedkych lesov a v krovinách na vápnitej pôde. Rozširuje sa podzemnými výbežkami, takže časom vytvára kolónie. Opeľovačom sa páči a dobre funguje ako pôdokryvná rastlina.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Veternica lesná rastie na plnom slnku aj vo svetlom tieni. Najlepšie jej vyhovuje slnečné až polotienisté miesto. Ak chcete kolóniu využiť ako pôdokryv, nechajte jej dosť priestoru, pretože sa šíri do šírky.
Polievanie
Najlepšie jej vyhovuje pôda od dosť suchej po mierne vlhkú. Polievanie potrebuje hlavne počas dlhšieho sucha. Odolnosť voči suchu je stredná, takže v horúčavách nenechávajte porast dlho bez vody.
Pôda a delenie trsov
Najlepšie sa jej darí v priepustnej, vápnitej hline s pH približne 6,5 až 8,0. Znáša aj chudobné a suché pôdy, vhodná je hlinitá alebo štrkovitá, dobre odvodnená pôda. Ťažká, zamokrená pôda jej nevyhovuje.
Zahustené trsy rozdeľte raz za niekoľko rokov na jar (marec) alebo na jeseň (september).
Hnojenie
Veternica potrebuje málo živín. Stačí jej na jar, približne v apríli, mulč z kompostu.
Rez
Odumreté stonky skráťte pri zemi na jeseň (november) alebo koncom zimy (marec). Nežiaduce výbežky odstraňujte, aby sa porast nešíril tam, kde ho nechcete.
Výsadba
Sadí sa na jar (apríl až máj) alebo na jeseň (september až október) na slnečné miesto. Odporúčaná vzdialenosť rastlín je približne 40 cm, aby mali priestor na rozrastanie.
Z osiva sa dá vysievať v marci a apríli alebo v septembri, predpestovať ju môžete vo februári a v marci.
Zimovanie
Veternica lesná je plne mrazuvzdorná, znáša približne do -35 °C. Na zimu zatiahne a nadzemná časť odumrie. Jej obdobie vegetačného pokoja trvá od novembra do februára, na zimu ju teda netreba nijako chrániť.
Množenie
Množí sa delením, koreňovými odrezkami alebo semenami. Delenie a odrezky sa robia v marci a apríli alebo v septembri a októbri. Najjednoduchšie je rozdeliť trs, pričom zároveň zredukujete prerastený porast.




















































































