Veternica japonská
Anemone hybrida · Ranunculaceae
Tiež: veternica hybridná, japonská anemone
Veternica japonská, známa aj ako veternica hybridná alebo japonská anemóna, je trvalka, ktorá kvitne od augusta do októbra, keď mnohé záhony už vädnú. Je nenáročná, v našich zimách vydrží vonku a časom vytvorí hustý porast.
- Svetlo
- Polotieň, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 30–90 cm
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je veternica japonská
Veternica japonská (Anemone hybrida) patrí do čeľade iskerníkovité. Je to záhradný kríženec odvodený od čínskych a japonských druhov veternice, ktorý sa pestuje v miernom pásme.
Tvorí kompaktné vankúšovité trsy, ktoré sa šíria podzemkami. Dorastá do výšky približne 30 až 90 cm a do šírky 45 až 90 cm. Rastie stredne rýchlo. Listy sú tmavozelené, mierne chlpaté, trojpočetné alebo dlanito laločnaté so zúbkovaným okrajom. Nad listami sa dvíhajú tenké kvetné stonky.
Kvety sú misovité až pohárikovité, široké 5 až 8 cm, s 6 až 9 prekrývajúcimi sa okvetnými lístkami a vencom žltých tyčiniek okolo zeleného stredu. Rastlina kvitne bielo, ružovo alebo purpurovo od augusta do októbra. Kvety nevoňajú. Z kvetov vznikajú chlpaté plodenstvá, ktoré len zriedka vytvoria klíčivé semená.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí v polotieni, ktoré chráni listy pred spálením. V chladnejších oblastiach znesie aj plné slnko, ale na horúcom slnku listy hnednú.
Počítajte s tým, že sa šíri podzemkami a v záhone môže vytvoriť veľké kolónie. Hodí sa na okraje záhonov, lesné okraje aj ako pôdopokryvná rastlina. Vysoké odrody môžu potrebovať oporu.
Polievanie
Pôda má byť stále vlhká, nie premokrená, a nesmie vyschnúť. Veternica znáša sucho zle. Najviac vody potrebuje v júni, júli a auguste.
Spálené listy sú najčastejšie dôsledkom horúceho slnka alebo vyschnutej pôdy. Pomôže polotieň a pravidelné polievanie.
Pôda
Vyhovuje úrodná pôda bohatá na organickú hmotu, ktorá drží vlhkosť, ale zároveň dobre odvádza vodu. Hodí sa humózna alebo hlinitá pôda.
Sadenie
Sadí sa v marci, apríli a máji, prípadne v septembri, do vlhkej a úrodnej pôdy. Odstup medzi rastlinami je približne 45 cm.
V prvom roku rastie pomaly a udomácni sa až za rok či dva. Buďte trpezliví a rastlinu polievajte.
Hnojenie
Na jar, v marci až máji, rastliny prihnojte kompostom alebo vyváženým hnojivom.
Strihanie a delenie
Stonky zrežte až k zemi po prvých silných mrazoch, teda v novembri, alebo koncom zimy v marci. Zhustnuté trsy sa oplatí rozdeliť.
Zimovanie
Veternica je mrazuvzdorná, znesie približne -30 °C, čo s rezervou stačí na typické zimné minimá okolo -20 °C. V studených oblastiach ju na zimu dobre zamulčujte. Ochranu poskytnite už v novembri a v decembri.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa delením trsov alebo koreňovými odrezkami. Vhodný čas je marec, apríl a október.
Problémy
Zo škodcov sa môžu objaviť zemné blchy, húsenice a slimáky. Z chorôb sú to hálky Synchytrium, peronospóra, septóriová škvrnitosť listov, múčnatka a vírusy.
Ak stonky polihujú, príčinou môže byť vysoký rast alebo priveľa tône. Pomôže opora. Pomalý rast v prvom roku je normálny.
Využitie
Veternica sa hodí na rezanie do vázy, rezať ju môžete v auguste a septembri. Neskoré kvety poskytujú nektár a peľ včelám a pestrieciam a rastlina odoláva zveri, srnám aj zajacom.

































































































