Pálka
Typha latifolia · Typhaceae
Tiež: pálka širokolistá
Pálka širokolistá (Typha latifolia), v bežnej reči aj len pálka, je vysoká trvalka plytkých vôd s hnedými valcovitými palicami, ktoré vydržia až do jari. Pri jazierku pôsobí výrazne, no rýchlo sa šíri podzemkami, preto sa oplatí myslieť na jej obmedzenie už pri výsadbe. Mrazy jej nevadia, v našich zimách je úplne otužilá.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Vodná
- Vlhkosť vzduchu
- Vysoká
- Teplota
- 15–28 °C, min. -38 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 1,5–3 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako pálka širokolistá vyzerá
Pálka širokolistá patrí do čeľade Typhaceae. Je to trváca vodná a pobrežná rastlina, ktorá dorastá do výšky 150 až 300 cm. Rastie rýchlo a tvorí vzpriamené trávovité kolónie, ktoré sa podzemkami rozrastajú do hustých porastov.
Listy sú ploché, mečovité, sivozelené, široké 2 až 4 cm a vyrastajú od báze. Na jeseň žltnú. Kvitne v júni a júli v hustom valcovitom klase: samičie kvety sú dole, samčie hneď nad nimi, bez medzery medzi nimi. Zo samičej časti vzniká hnedá palica podobná klobáske. Obsahuje drobné chlpaté semená, cez zimu vydrží a na jar sa rozpadá.
V prírode rastie v sladkovodných a mierne brakických močiaroch a na brehoch rybníkov a jazier, v plytkej vode do hĺbky asi 80 cm. Je rozšírená voväčšine Eurázie a Severnej Ameriky. Poskytuje úkryt a miesto na hniezdenie vodnému vtáctvu a spevavcom.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí na plnom slnku, znesie však aj polotieň. Hodí sa k jazierku, do mokraďovej záhrady alebo k brehu s trvalo vlhkou pôdou. Do malého jazierka bez koreňovej bariéry ju nesadte, pretože ho môže rýchlo zaplniť.
Voda
Pálka potrebuje stojatú vodu alebo trvalo nasýtenú pôdu. Sucho nezvláda vôbec. Ak vyschne, listy žltnú, preto majú byť korene stále pod vodou. V nádobe môže stáť do hĺbky približne 75 cm.
Pôda a presádzanie
Vyhovuje jej ťažká hlinitá alebo ílovitá pôda na dne jazierka, úrodná a mokrá. Znáša aj zamokrenú, humóznu a bahnitú pôdu.
Ak rastie v košíku alebo nádobe, presádza sa v marci až apríli. Vtedy sa dá porast aj rozdeliť.
Výsadba
Sadí sa v apríli až júni. Najlepšie je dať ju do košíka alebo kontajnera, aby sa šírenie dalo kontrolovať, a nádobu umiestniť tak, aby hladina vody zakrývala korunu rastliny.
Pálka sa šíri ako agresívny podzemkový druh. V prírode môže vytlačiť pôvodnú vegetáciu a krížiť sa s pálkou úzkolistou (T. angustifolia). V niektorých regiónoch sa považuje za škodlivú burinu.
Rez
Odumreté nadzemné časti sa režú vo februári až marci. Ak nechcete, aby sa palice na jar rozpadali a semená sa šírili, odstráňte stonky ešte predtým, než dozrejú.
Zimovanie
Pálka je otužilá a znesie mrazy až do -38 °C, čo s rezervou stačí na naše zimy. Nadzemná časť odumrie a podzemky prezimujú v zamrznutej mokrej pôde. Obdobie vegetačného pokoja trvá približne od novembra do februára.
Rozmnožovanie
Najjednoduchšie je delenie podzemkov, ktoré sa robí v marci, apríli alebo v septembri. Pálku možno rozmnožiť aj semenom, ktoré sa vysieva v marci až apríli.
Časté problémy
Šírenie po celom jazierku: príčinou sú húževnaté podzemky. Pomáha sadenie do nádob a každoročné preriedenie porastu.
Žltnúce listy: rastlina vysychá. Korene majú byť stále pod vodou.
Rozpadávajúce sa palice: ide o prirodzené uvoľňovanie semien na jar. Ak to nechcete, odrežte stonky skôr, než palice dozrejú.
Využitie
Pálka je vhodná ako rezaná kvetina. Z úžitkového hľadiska sú jedlé podzemky, mladé výhonky, kvetné klasy a peľ. Varené ošúpané podzemky, surové ošúpané stonky a mladé výhonky sa jedia, peľ sa používa na ochutenie. Zber pripadá na máj, jún, september a október. Nezbierajte rastliny zo znečistenej vody.
Pôvodné obyvateľstvo ju tradične využívalo ako potravinu a liek. Z listov sa pletali sedáky stoličiek a rohože.

























































































