Vŕba biela
Salix alba · Salicaceae
Vŕba biela (Salix alba) je veľký, rýchlo rastúci opadavý strom so striebristým olistením, ktorý patrí na brehy potokov a na vlhké lúky. V našich zimách nemrzne, vyžaduje však stále vlhkú pôdu a dostatok miesta. Hodí sa k vodnej ploche, nie do malej záhrady pri dome.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Vysoká
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–25 °C, min. -36 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 10–21 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je vŕba biela
Vŕba biela je listnatý strom z čeľade Salicaceae, pôvodom z Európy, severnej Afriky a západnej a strednej Ázie. V prírode rastie na brehoch potokov a jazier, v nivách a na mokradiach. Dorastá zvyčajne do výšky približne 10 až 21 m a rastie rýchlo. Koruna je okrúhla alebo previsnutá, nepravidelná. Drevo je krehké a strom býva skôr krátkoveký.
Listy sú kopijovité, jemne pílkovité, dlhé 5 až 10 cm. Zhora sú zelené, zospodu pokryté hodvábnymi bielymi chĺpkami, vďaka čomu strom vyzerá strieborne. Na jeseň žltnú.
Kvitne v marci a apríli v podobe jahniad, pričom samčie a samičie jahnedy rastú na samostatných stromoch. Samčie sú žlté so žltými prašníkmi, samičie zelenkavé. Opeľuje ich hmyz. Skoré jahnedy sú pastvou pre včely, v konároch hniezdia spevavce a lístie aj jahnedy vyhľadávajú drobné cicavce. Do polovice leta dozrievajú v samičích jahniadach malé tobolky a drobné semená s hodvábnymi chĺpkami odnáša vietor.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí na plnom slnku až v polotieni. Hodí sa na väčšie pozemky, najmä k potoku, jazierku či na vlhkú plochu. Korene sa široko rozbiehajú a čerpajú vodu z veľkého okolia.
Polievanie
Vŕba biela potrebuje trvalo vlhkú až mokrú pôdu a suchú zem nezvláda, odolnosť voči suchu je nízka. Na mieste bez prirodzenej vlhkosti ju preto treba polievať vydatne a pravidelne. Viac vody potrebuje najmä v júni, júli a auguste.
Pôda
Znesie väčšinu pôd, ak sú vlhké: hlinité, ílovité, piesočnaté, humózne aj podmáčané. Pôdna reakcia môže byť približne od pH 5,5 do 8,5. Občasné zaplavenie jej neškodí a dobre znáša aj zamokrenú pôdu.
Výsadba
Sadí sa v marci a apríli alebo v októbri a novembri. Strom potrebuje veľa priestoru, ideálne pri vode a ďaleko od budov a odtokov, pretože má krehké drevo a veľa opadu.
Rez
Strihá sa v februári a marci, teda koncom zimy alebo začiatkom jari. Tradične sa vŕba hlavatí alebo zrezáva na pníky, čo u kultivarov dáva najlepšie sfarbené výhonky.
Zimovanie
Je úplne mrazuvzdorná, vydrží až -36 °C, takže typické zimné mrazy do -20 °C jej neublížia. Jej obdobie vegetačného pokoja trvá približne od novembra do februára, keď stojí bez listov a nemusíte nič robiť.
Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa stonkovými odrezkami alebo semenom. Odrezky sa podľa kalendára robia v januári, februári, júni, júli a decembri, siatie je v júni. Semená sú drobné a dozrievajú v polovici leta.
Problémy
Najčastejším problémom sú polámané konáre a množstvo opadu, ktoré spôsobuje slabé, krehké drevo. Strom preto umiestnite ďalej od stavieb a odstraňujte suché konáre.
Pri vädnutí a odumieraní výhonkov môže ísť o chorobu dreva watermark disease alebo o antraknózu vŕb. Napadnuté drevo odstráňte a na výsadbu použite odolnejšie sadenice. Medzi ďalšie choroby patrí aj rakovina kôry (canker).
Využitie
Kôra sa tradične používa v ľudovom liečiteľstve pri horúčke a bolestiach, obsahuje salicín. Vŕba biela je okrem toho užitočná pre opeľovače aj vtáky a hodí sa k vodným plochám.

















































































