Jelša
Alnus glutinosa · Betulaceae
Tiež: jelša lepkavá, jelša čierna
Jelša lepkavá (Alnus glutinosa), známa aj ako jelša alebo jelša čierna, je rýchlorastúci opadavý strom, ktorý sa v prírode drží pri vode. Hodí sa na vlhké, podmáčané a nížinné miesta, kde iné stromy podmáčanie nezvládajú. Je úplne mrazuvzdorná a nenáročná.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Vysoká
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 8–24 °C, min. -28 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 15–30 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako jelša lepkavá vyzerá
Je to stredne veľký, skôr krátkoveký strom kužeľovitého tvaru, často viackmenný, v staršom veku s klenutou korunou. Rastie rýchlo a koruna sa rozprestrie zhruba na 6 až 12 m.
Listy sú krátkostopkaté, okrúhle až vajcovité, dlhé do približne 10 cm, zhora lesklé tmavozelené, so zúbkovaným zvlneným okrajom. Mladé listy sú lepkavé, odtiaľ názov. Na jeseň sa sfarbujú dohneda.
Kvitne skoro na jar, ešte pred olistením, vo februári až apríli. Samčie súkvetia sú previsnuté červenkasté jahnedy, samičie sú malé a vzpriamené. Z nich vznikajú drobné drevnaté šišticovité plody, ktoré dozrejú dotmava a ostávajú na strome aj cez zimu. Uvoľňujú sa z nich malé okrídlené oriešky.
Korene žijú v symbióze s baktériami Frankia, ktoré viažu dusík, a pri báze kmeňa môžu tvoriť prídavné korene.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí na plnom slnku, znáša aj polotieň. Sadenice však potrebujú svetlo. Spodné konáre odumierajú v tieni, napríklad v zapojenom poraste, takže jej dopraj priestor.
Táto jelša sa hodí k jazierku, k potoku, na okraj mokrade alebo na trvalo vlhký pozemok. Do malej záhrady nie je vhodná, strom potrebuje miesto.
Polievanie
Má vysoké nároky na vodu. Pôda má byť stále vlhká, občas aj mokrá. Sucho znáša len obmedzene, preto ju na suchšom mieste, najmä v prvých rokoch, pravidelne zalievaj.
Pôda
Znesie chudobnú pôdu od piesočnatej po ílovitú, aj podmáčanú. Najlepšie rastie vo vlhkej pôde, optimálne pri pH približne 5 až 7,5. Vďaka baktériám na koreňoch si dusík zabezpečuje sama.
Hnojenie
Hnojivo takmer nepotrebuje. Pôdu si obohacuje sama.
Rez
Strom vyžaduje len málo rezu. Suché a odumreté konáre odstráň, najlepšie v januári, februári, novembri alebo decembri. Na vlhkej pôde sa dá zrezať pri zemi (pestovať ako výmladkový porast), aby vytvorila rovné tyče.
Sadenie
Na mokrých alebo nízko položených miestach sa sadí na jeseň alebo v zime, teda v októbri a novembri, prípadne v marci a apríli. Daj jej dostatok miesta, strom sa rozrastá.
Zimovanie
Je úplne mrazuvzdorná, vydrží až približne -28 °C, takže v našich zimách nepotrebuje žiadnu ochranu. Od novembra do februára má vegetačný pokoj.
Rozmnožovanie
Množí sa semenom alebo odrezkami. Semená sa vysievajú v marci, apríli alebo októbri, odrezky sa robia v marci až apríli. Sadenice potrebujú dosť svetla.
Problémy
Najčastejším problémom je silné odnožovanie. Husté húštiny výmladkov pravidelne odstraňuj, alebo vyber miesto, kde sa môže rozrastať.
Môžu ju napádať vošky, ploštice, blšiaky, húsenice a listové mínery. Z chorôb sa spomína rakovina kôry, múčnatka a hniloba jadra.
Využitie
Plody (šištice) dozrievajú v októbri až novembri. Strom nie je jedlý, no drevo sa používa na údenie potravín. V ľudovom liečiteľstve sa tradične používala, no na liečenie ju neodporúčame používať.
Pre voľne žijúce živočíchy je cenná: poskytuje úkryt mnohým druhom hmyzu, lišajníkom a hubám a semená sú potravou vtákov.















































































