Budleja Davidova
Buddleja davidii · Scrophulariaceae
Tiež: motýlí krík, budleja Dávidova
Budleja Davidova, známa aj ako budleja alebo motýlí ker, je rýchlo rastúci opadavý ker s medovo voňavými metlinami kvetov. Je nenáročná, mrazuvzdorná do približne -20 °C a v lete láka motýle a ďalší opeľovače. Základom je plné slnko a každoročný silný jarný rez.
- Svetlo
- Plné slnko
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 15–28 °C, min. -20 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 1,8–5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aký ker je budleja Davidova
Buddleja davidii patrí do čeľade Scrophulariaceae. Je to trvalý opadavý ker, ktorý dorastá do výšky 180 až 500 cm a do šírky 120 až 450 cm. Rastie rýchlo. Je mohutný, viackmenný, s otvoreným previsnutým habitom. V studených zimách často zamrzne až k zemi a na jar znova obrastá od päty.
Listy sú protistojné, kopijovité až vajcovité, dlhé 7 až 25 cm, jemne zúbkované, zhora sivozelené a zospodu svetlé a plstnaté. Kvety sú malé, rúrkovité, medovo voňavé a tvoria husté vrcholové metliny dlhé 10 až 30 cm. Typicky sú lilavé až purpurové s oranžovým očkom, existujú však aj odrody fialové, biele, ružové a žlté. Kvitne od júna do septembra, najmä v júli až v septembri. Po odkvitnutí vznikajú malé hnedé tobolky s drobnými okrídlenými semenami, ktoré roznáša vietor. Jedna metlina ich môže vytvoriť až 40 000.
Pôvodom je budleja zo strednej a južnej Číny a z Tibetu, kde rastie na otvorených narušených miestach, skalnatých svahoch a pri brehoch potokov. V mnohých krajinách zdomácnela a považuje sa za invázny druh. Preto sa oplatí odstraňovať odkvitnuté metliny alebo siahnuť po sterilných odrodách.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Budleja potrebuje plné slnko, na ktorom najlepšie kvitne. Vzhľadom na výšku a šírku jej treba dať dostatok priestoru; odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je približne 180 cm.
Kvety sú dôležitým zdrojom nektáru pre motýle a iné opeľovače, ale budleja nie je živnou rastlinou pre ich húsenice. Zver ako jelene a králiky sa jej zvyčajne vyhýba.
Polievanie
Mladé rastliny polievajte pravidelne. Zakorenené kry znášajú sucho, no najlepšie kvitnú, keď majú k dispozícii aspoň trochu vlahy. Viac vody im dopriajte v júni, júli a auguste.
Pôda
Budleja je prispôsobivá a rastie v univerzálnom substráte, v hlinitej, piesočnatej aj ílovitej pôde. Vyhovuje jej pH približne od 6 do 8 a vlhká, no dobre odvodnená pôda. Ťažkú ílovitú pôdu je vhodné vylepšiť, aby sa v nej nezdržiavala voda.
Hnojenie
Hnojiť sa oplatí v apríli, keď ker začína rašiť.
Rez
Kvety sa tvoria na nových výhonoch, preto budleju v marci až apríli silno zrežte na nízku kostru. Bez pravidelného silného rezu ker zriedne a kvitne málo.
Odkvitnuté metliny odstraňujte hneď. Obmedzíte tak samovýsev a môžete tým podporiť ďalšie kvitnutie.
Výsadba
Sadí sa na slnko na jar (apríl, máj) alebo na jeseň (september, október). Medzi kry nechajte okolo 180 cm. Tam, kde sa budleja šíri nežiaduco, zvoľte sterilné odrody.
Zimovanie
Budleja je mrazuvzdorná, vydrží približne do -20 °C. V zime od novembra do februára odpočíva. V silnej zime môže premrznúť nadzemná časť, ale ker obrastie zo spodnej časti. Zmrznuté drevo na jar jednoducho odstráňte.
Rozmnožovanie
Budleju možno rozmnožovať semenom alebo stonkovými odrezkami. Semená sa vysievajú v interiéri vo februári až marci, alebo vonku v marci až apríli. Odrezky sa odoberajú v júni a júli.
Časté problémy
Riedky ker s malým počtom kvetov: príčinou je zvyčajne chýbajúci pravidelný silný rez. Každú jar ho zrežte na nízku kostru.
Veľa semenáčikov okolo kra: budleja vytvára veľa semien, ktoré roznáša vietor. Odstraňujte odkvitnuté metliny včas alebo vyberte sterilnú odrodu.
Namrznuté výhony: ide o následok silného mrazu. Odumreté drevo na jar odrežte, ker znova obrastie od päty.
Využitie
Budleja je vhodná na rezané kvety; metliny sa strihajú v júli a auguste. Je to aj voňavá rastlina do záhrady, ktorá priláka motýle a iné opeľovače.






























































































