Akebia
Akebia quinata · Lardizabalaceae
Tiež: akébia, akébia päťpočetná
Akebia (akébia, akébia päťpočetná) je bujne rastúca popínavá drevina s voňavými vínovofialovými kvetmi na jar a nezvyčajnými plodmi na jeseň. Pri našich zimách sa dá pestovať vonku, no potrebuje pevnú oporu a pravidelný rez.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–25 °C, min. -23 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 6–12 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako akebia vyzerá
Akebia quinata patrí do čeľade Lardizabalaceae a pochádza z Číny, Japonska (okrem Hokkaida) a Kórey. V prírode rastie na kopcoch, na okrajoch lesov, pri potokoch a na horských svahoch a šplhá sa po stromoch. Je to trvalá, rýchlo rastúca popínavá drevina, ktorá sa ovíja okolo opory. Zvyčajne dorastá do výšky približne 6 až 12 m.
Listy sú dlanito zložené z piatich zaoblených, na vrchole vykrojených lístkov. Zhora sú svetlo modrozelené, zospodu sivasto ojnené a v chladnom počasí nadobúdajú purpurový odtieň.
Kvety sú malé, v previsnutých strapcoch, farby od gaštanovej po čokoládovofialovú. Voňajú korenisto, po vanilke alebo čokoláde. Samčie a samičie kvety sú oddelené. Kvitne v apríli a máji. Na jeseň vznikajú fialovkasté strukovité plody dlhé asi 10 cm, ktoré sa otvárajú a odhaľujú sladkú bielu dužinu s čiernymi semenami.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Akebia znáša slnko aj hlboký tieň, najlepšie sa jej darí na slnku až v polotieni. Rastie veľmi bujno, preto jej vyberte miesto, kde bude mať dostatok priestoru a neprerastie susedné rastliny.
Vysádzajte ju radšej v dostatočnej vzdialenosti od prírodných biotopov. V niektorých oblastiach východného pobrežia USA sa akebia považuje za invazívnu: dusí kry a stromy a šíri sa semenami, ktoré roznášajú vtáky po zjedení plodov.
Polievanie
Mladé rastliny polievajte pravidelne. Dobre zakorenené exempláre už znášajú sucho, no v júni až auguste im polievanie navyše prospeje.
Pôda
Akebia znáša väčšinu dobre odvodnených pôd, od hlinitých cez piesočnaté až po ílovité. Najlepšie jej vyhovuje mierne vlhká, no priepustná pôda.
Hnojenie
Hnojiť sa oplatí v apríli, na začiatku vegetácie.
Rez
Kvety sa tvoria na starom dreve, preto akebiu režte tvrdo až po odkvitnutí, v máji až júni. Rez pri takto bujnom raste nie je len kozmetický: bez pravidelného zakracovania sa popínavka rýchlo vymkne spod kontroly.
Výsadba
Vysádzajte ju v apríli, máji alebo v septembri. Pripravte jej pevnú trelážu alebo pergolu, pretože drevnatá liana opory prerastie a preťaží.
Ak chcete plody, vysaďte dve geneticky odlišné rastliny. Pomôcť môže aj ručné opeľovanie.
Zimovanie
Akebia je mrazuvzdorná, vydrží až približne -23 °C. Pri silných mrazoch môže odumrieť nadzemná časť, v teplých oblastiach zostáva zelená aj v zime. Obdobie vegetačného pokoja trvá od novembra do februára.
Množenie
Akebiu možno množiť semenom, stonkovými odrezkami alebo zakoreňovaním ohýbancov. Odrezky a ohýbance sa robia v júni až auguste. Semená sa vysievajú vonku v marci až apríli, alebo v interiéri už vo februári až marci.
Časté problémy
Akebia prerastá susedné rastliny. Príčinou je jej bujné ovíjavé rastenie. Pomáha každoročný tvrdý rez, prípadne voľba menej agresívnej popínavky.
Ak akebia neplodí, zvyčajne chýba geneticky odlišný opeľovač. Vysaďte druhú rastlinu z iného semenáča alebo kvety opeľte ručne.
Samovoľné šírenie semien do voľnej krajiny spôsobujú vtáky. Riešením je nevysádzať ju v blízkosti prírodných území.
Zber a využitie
Plody dozrievajú v septembri až októbri. Sladká dužina sa jedáva čerstvá, používa sa aj do džemov a nápojov. V Japonsku sa mierne horká šupka plní a smaží.
Plody tradične využíva čínska medicína pri močových infekciách, nedostatočnej tvorbe mlieka a reumatoidnej artritíde. Vtáky plody rady zobú.

























































































