Zamiokulkas

Najlepšie sa mu darí na jasnom mieste bez priameho slnka. Znáša aj polotieň a slabšie svetlo, priame slnko však môže popáliť listy.

Optimálna teplota je 18 až 26 °C. Suchý vzduch v byte mu nevadí, zvýšenú vlhkosť nepotrebuje.

Pôdu nechajte medzi zálievkami úplne preschnúť. V lete, najmä od júna do augusta, zalievajte približne raz za dva týždne, v zime zhruba raz za mesiac.

Najčastejšou chybou je prelievanie, ktoré vedie k hnilobe podzemku. Zamiokulkas zvláda sucho veľmi dobre, takže radšej zalievajte menej ako viac.

Hodí sa dobre priepustný substrát, ideálne s prímesou piesku alebo perlitu. Vyhovuje aj zmes pre kaktusy, piesočnatá alebo humózna pôda, hlavne nech voda rýchlo odteká.

Presádzať sa oplatí v apríli alebo v máji. Rastlina rastie pomaly, preto ju netreba presádzať do novej nádoby každý rok.

Stačí vyvážené hnojivo pre izbové rastliny raz alebo dvakrát do roka, napríklad v máji a v júli.

Prípadný rez alebo odstránenie nevzhľadných častí načasujte na apríl a máj.

Zamiokulkas nie je mrazuvzdorný a vonku by zimu neprežil. Od novembra do februára má pokojové obdobie: držte ho nad približne 15 °C a zalievajte len minimálne.

Množí sa delením podzemku alebo listovými odrezkami. Najvhodnejšie obdobie je apríl až jún.

Žlté, mäkké stopky: príčinou je zvyčajne prelievanie a hniloba podzemku. Nechajte substrát preschnúť, rastlinu presaďte do čerstvej, priepustnej zmesi a odstráňte zahnité časti.

Hnedé popálené škvrny na listoch: rastlina stála na priamom slnku. Presuňte ju na jasné miesto bez priameho slnka.

Dlhý, riedky rast a opadávanie listov: nedostatok svetla. Dajte ju na svetlejšie miesto.

Zvrásnené stopky: dlhotrvajúce sucho. Dôkladne zalejte a potom sa vráťte k striedaniu zálievky a preschnutia.

Z chorôb treba myslieť najmä na hnilobu podzemku a koreňov.