Borovica limba

Pinus cembra · Pinaceae

Tiež: limba, borovica limbová

Borovica limba, známa aj ako limba alebo borovica limbová, je pomaly rastúci stálozelený strom z horských lesov. Znesie extrémne mrazy a vyžaduje chladné, vzdušné stanovisko na slnku. Nižšie nájdete, ako ju vysadiť, čo jej vyhovuje a na čo si dať pozor.

Svetlo: Plné slnko, Slnko až polotieň
Zálievka: Stredná
Vlhkosť vzduchu: Stredná
Teplota: 5–20 °C, min. -50 °C
Náročnosť: Nenáročná
Výška: 15–35 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

VýsevVýsadba vonkuStrihanieRozmnožovanieViac vodyKvitnutieZberObdobie pokoja

Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Borovica limba: popis a pôvod

Borovica limba (Pinus cembra) patrí do čeľade borovicovité. Pôvodne rastie v Alpách a Karpatoch: vo Švajčiarsku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku, na Slovensku, v Slovinsku, na Ukrajine a v Rumunsku. Domov má v subalpínskych lesoch zhruba vo výške 1 200 – 2 300 m, často pri hornej hranici lesa.

Dorastá do výšky 15 – 35 m, rastie však pomaly. Mladé stromy sú úzke, stĺpovité až ihlancovité, s vekom sa koruna zaobľuje a splošťuje. Limba je veľmi dlhoveká.

Ihlice sú mäkké, rovné, dlhé 5 – 8 cm a rastú po piatich vo zväzku. Sú modrozelené s modrobielymi pásikmi a na strome zostávajú 3 – 5 rokov. Kvety sú nenápadné, v júni sa objavujú fialové až purpurovohnedé samičie šišky. Šišky sú dlhé 4 – 8 cm, dozrievajú dva roky a zostávajú zatvorené. Limba sa dá pestovať aj ako bonsaj.

Pestovanie a starostlivosť

Stanovisko a svetlo

Borovica limba preferuje plné slnko a znáša len malé zatienenie. Hodí sa na vzdušné miesto v chladnejšej oblasti. V horúcich a vlhkých oblastiach trpí. Vďaka skôr úzkemu habitusu ju využijete ako solitér, no pamätajte na výšku, ktorú v dospelosti dosiahne.

Polievanie a vlhkosť

Nároky na vodu sú stredné. Strom nemá rád ani trvalé premokrenie, ani dlhé sucho. Viac vody potrebuje v júli a auguste, keď je najteplejšie. Vlhkosť vzduchu by mala byť zhruba stredná.

Pôda

Najlepšie jej vyhovuje dobre odvodnená hlinitá alebo piesčitá pôda, mierne kyslá. Hodnota pH zhruba 4,5 – 7 je v poriadku. Dôležitý je voľný odtok vody. Limba má drevnatý koreňový systém s kolovým koreňom a žije v symbióze s mykorízovými hubami.

Sadenie

Limba sa vysádza v marci, apríli alebo v októbri. Vyberte miesto s dobrým prúdením vzduchu a skôr chladným podnebím, pretože v horúcich a vlhkých oblastiach sa jej darí slabšie. Od iných stromov nechajte odstup zhruba 5 m.

Rez

Rez je minimálny. Najlepšie je rezať vo februári alebo v marci. Odstraňujú sa len uschnuté alebo poškodené konáre. Stredný vodiaci výhon vždy ponechajte.

Zimovanie

Limba je mimoriadne odolná, znesie mrazy až do približne −50 °C a dobre znáša aj vietor. Ochranu cez zimu nepotrebuje. Od novembra do februára má strom obdobie vegetačného pokoja.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa semenom alebo štepením. Sejba aj štepenie pripadajú na marec a október.

Škodcovia a problémy

Môžu sa objaviť húsenice, vrtavé škodce, lykožrúty, minujúci hmyz, štítničky, červce a piliarky. Z chorôb prichádzajú do úvahy úsušky, hniloby, rakoviny a hrdze.

Konáre môžu praskať, lebo strom je náchylný na poškodenie vetrom. Pomôže chránené stanovisko. Pri slabom raste v teplých oblastiach je príčinou teplo a vlhkosť. Riešením je pestovať limbu v chladnejších oblastiach.

Zber a využitie

Jedlé sú semená, ktoré sa predávajú ako píniové oriešky. Šišky obsahujú veľké bezkrídle semená dlhé 8 – 12 mm. Zbierajú sa v septembri a októbri. Šiškami sa ochucuje aj Zirbenschnaps.

Semená konzumuje a roznáša orešnica kropenatá. Strom láka aj spevavce, drobné cicavce a larvy motýľov.