Pieris
Pieris japonica · Ericaceae
Tiež: pieris japonský
Pieris japonský, nazývaný aj pieris japonica, je pomaly rastúci stálezelený ker z čeľade vresovcovité. Na jar sa zdobí visiacimi voňavými strapcami bielych kvetov a nový prírastok má bronzovú až červenú farbu. U nás ho odporúčame pestovať skôr v nádobe na balkóne, pretože typické zimné minimá sú nižšie, než znesie.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -17 °C
- Náročnosť
- Stredne náročná
- Výška
- 1–4 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Pieris japonský – popis
Pieris japonský pochádza z východnej a južnej Číny, Japonska a Taiwanu, kde rastie v horských krovinách. Je to hustý, vzpriamený a zaoblený ker, často s viacerými kmienkami. Dorastá do výšky 1 až 4 m a šírky zhruba 150 až 250 cm. Rastie pomaly a existujú aj nižšie, trpasličie kultivary.
Listy sú kožovité, lesklé, tmavozelené, na okraji jemne zubaté a na koncoch výhonov zhustené do ružíc. Nový prírastok je bronzový, medený alebo červený. Kvety sú súdkovité, biele (niekedy ružové), voňavé a visia v strapcoch. Kvitnú v marci až máji. Púčiky sa tvoria už koncom leta a zdobia ker aj cez zimu. Plody sú malé suché hnedé tobolky, ktoré dozrievajú koncom leta a držia sa do zimy. Ker poskytuje potravu opeľovačom.
Pestovanie a starostlivosť
Svetlo a stanovisko
Pieris znáša slnko aj polotieň. V teplejších oblastiach pomáha popoludňajší tieň. Ideálne je chránené miesto, pretože ker potrebuje úkryt pred studeným zimným vetrom. Na balkóne preto zvoľte miesto za oknom, stenou alebo zábradlím, kde nefúka priamo.
Zálievka
Pieris má strednú potrebu vody a sucho znáša zle. Substrát udržujte rovnomerne vlhký, ale nikdy nie premočený, lebo plytké vláknité korene netolerujú zamokrenie. Viac polievajte v júni až auguste. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť. Ak máte tvrdú vodovodnú vodu, polievajte dažďovou.
Substrát a presádzanie
Potrebuje kyslú, humóznu pôdu s pH zhruba 4,5 až 6, vlhkú, ale dobre odvodnenú. Je to kalcifóbna rastlina, teda vápno neznáša, a vyhovujú jej rovnaké podmienky ako rododendronom. Do substrátu pridajte listovku alebo použite substrát pre vresovcovité rastliny.
Korene zle znášajú zásahy, preto presádzajte len vtedy, keď je to nutné, najlepšie v apríli.
Hnojenie
Na jar, v apríli až máji, použite hnojivo pre vresovcovité rastliny alebo hnojivo s postupným uvoľňovaním. Povrch substrátu mulčujte organickým materiálom.
Rez
Režte jemne hneď po odkvitnutí, v máji až júni, pretože púčiky na ďalší rok vznikajú na starom dreve. Odstráňte odumreté konce výhonov a odkvitnuté strapce.
Výsadba
Saďte v apríli, máji, septembri alebo októbri na chránené miesto v polotieni s kyslou pôdou. Odstup medzi kríkmi je približne 120 cm. V nádobe zvoľte dostatočne veľký črepník s dobrým odtokom vody.
Zimovanie
Pieris znáša mráz približne do -17 °C, no typické zimné minimum býva až -20 °C. Vo voľnom teréne preto hrozí poškodenie, a tak ho radšej pestujte v nádobe. V období pokoja, od novembra do februára, ker chráňte pred mrazom aj vetrom. Ochranu potrebuje aj v marci. Pred silnými mrazmi chráňte najmä kvetné púčiky. Hnedé púčiky bývajú znakom poškodenia mrazom alebo zimným vetrom.
Rozmnožovanie
Pieris sa dá rozmnožovať stonkovými odrezkami, hrúžkovaním alebo semenom. Odrezky sa zvyčajne berú v júli až auguste.
Problémy, škodcovia a choroby
Môžu ho napadnúť čipkavky a háďatká. Z chorôb sa vyskytujú škvrnitosť listov, odumieranie výhonov, hniloba spôsobená Phytophthora a hniloba koreňov.
Žltnúce listy: pôda je príliš zásaditá (chloróza). Použite substrát pre vresovcovité rastliny a dažďovú vodu.
Bodkované, bledé listy: ide o čipkavky. Postrekujte insekticídnym mydlom a ker držte mimo horúceho suchého slnka.
Hnednúce výhony: príčinou je odumieranie výhonov alebo Phytophthora. Postihnuté drevo odstráňte a zlepšite odvodnenie.
Hnedé kvetné púčiky: poškodil ich mráz alebo zimný vietor. Ker pestujte na chránenom mieste.
Bezpečnosť
Jedovaté pre mačky a psy- Mačky
- Toxická
- Psy
- Toxická
- Kone
- Toxická
- Ľudia
- Toxická
Pieris je jedovatý pre mačky, psov, kone aj ľudí. Jedovaté sú listy, kvety a nektár a účinnou látkou sú grayanotoxíny. Príznakmi otravy sú slinenie, zvracanie, hnačka, slabosť, nízky krvný tlak a zlyhanie srdca. Už niekoľko listov môže spôsobiť vážnu otravu. Toto je len informácia, nie veterinárna ani lekárska rada. Ak máte pochybnosti, obráťte sa na veterinára alebo lekára.
Zdroj: ASPCA Toxic and Non-Toxic Plants, North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, English Wikipedia


































































































