Preskočiť navigáciu, prejsť na obsah
Preskočiť obsah, prejsť na pätu

Pieris

Pieris japonica · Ericaceae

Tiež: pieris japonský

Jedovaté pre mačky a psy · podrobnosti ↓

Pieris japonský, nazývaný aj pieris japonica, je pomaly rastúci stálezelený ker z čeľade vresovcovité. Na jar sa zdobí visiacimi voňavými strapcami bielych kvetov a nový prírastok má bronzovú až červenú farbu. U nás ho odporúčame pestovať skôr v nádobe na balkóne, pretože typické zimné minimá sú nižšie, než znesie.

Svetlo
Slnko až polotieň, Polotieň
Zálievka
Stredná
Vlhkosť vzduchu
Stredná
Teplota
10–24 °C, min. -17 °C
Náročnosť
Stredne náročná
Výška
1–4 m

Starostlivosť počas roka

Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.

Výsadba vonkuPresádzanieStrihanieRozmnožovanieHnojenieViac vodyKvitnutieOchrana pred mrazomObdobie pokoja
Kedy to robiťObdobie pokojaAktuálny mesiac

Pieris japonský – popis

Pieris japonský pochádza z východnej a južnej Číny, Japonska a Taiwanu, kde rastie v horských krovinách. Je to hustý, vzpriamený a zaoblený ker, často s viacerými kmienkami. Dorastá do výšky 1 až 4 m a šírky zhruba 150 až 250 cm. Rastie pomaly a existujú aj nižšie, trpasličie kultivary.

Listy sú kožovité, lesklé, tmavozelené, na okraji jemne zubaté a na koncoch výhonov zhustené do ružíc. Nový prírastok je bronzový, medený alebo červený. Kvety sú súdkovité, biele (niekedy ružové), voňavé a visia v strapcoch. Kvitnú v marci až máji. Púčiky sa tvoria už koncom leta a zdobia ker aj cez zimu. Plody sú malé suché hnedé tobolky, ktoré dozrievajú koncom leta a držia sa do zimy. Ker poskytuje potravu opeľovačom.

Pestovanie a starostlivosť

Svetlo a stanovisko

Pieris znáša slnko aj polotieň. V teplejších oblastiach pomáha popoludňajší tieň. Ideálne je chránené miesto, pretože ker potrebuje úkryt pred studeným zimným vetrom. Na balkóne preto zvoľte miesto za oknom, stenou alebo zábradlím, kde nefúka priamo.

Zálievka

Pieris má strednú potrebu vody a sucho znáša zle. Substrát udržujte rovnomerne vlhký, ale nikdy nie premočený, lebo plytké vláknité korene netolerujú zamokrenie. Viac polievajte v júni až auguste. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť. Ak máte tvrdú vodovodnú vodu, polievajte dažďovou.

Substrát a presádzanie

Potrebuje kyslú, humóznu pôdu s pH zhruba 4,5 až 6, vlhkú, ale dobre odvodnenú. Je to kalcifóbna rastlina, teda vápno neznáša, a vyhovujú jej rovnaké podmienky ako rododendronom. Do substrátu pridajte listovku alebo použite substrát pre vresovcovité rastliny.

Korene zle znášajú zásahy, preto presádzajte len vtedy, keď je to nutné, najlepšie v apríli.

Hnojenie

Na jar, v apríli až máji, použite hnojivo pre vresovcovité rastliny alebo hnojivo s postupným uvoľňovaním. Povrch substrátu mulčujte organickým materiálom.

Rez

Režte jemne hneď po odkvitnutí, v máji až júni, pretože púčiky na ďalší rok vznikajú na starom dreve. Odstráňte odumreté konce výhonov a odkvitnuté strapce.

Výsadba

Saďte v apríli, máji, septembri alebo októbri na chránené miesto v polotieni s kyslou pôdou. Odstup medzi kríkmi je približne 120 cm. V nádobe zvoľte dostatočne veľký črepník s dobrým odtokom vody.

Zimovanie

Pieris znáša mráz približne do -17 °C, no typické zimné minimum býva až -20 °C. Vo voľnom teréne preto hrozí poškodenie, a tak ho radšej pestujte v nádobe. V období pokoja, od novembra do februára, ker chráňte pred mrazom aj vetrom. Ochranu potrebuje aj v marci. Pred silnými mrazmi chráňte najmä kvetné púčiky. Hnedé púčiky bývajú znakom poškodenia mrazom alebo zimným vetrom.

Rozmnožovanie

Pieris sa dá rozmnožovať stonkovými odrezkami, hrúžkovaním alebo semenom. Odrezky sa zvyčajne berú v júli až auguste.

Problémy, škodcovia a choroby

Môžu ho napadnúť čipkavky a háďatká. Z chorôb sa vyskytujú škvrnitosť listov, odumieranie výhonov, hniloba spôsobená Phytophthora a hniloba koreňov.

Žltnúce listy: pôda je príliš zásaditá (chloróza). Použite substrát pre vresovcovité rastliny a dažďovú vodu.

Bodkované, bledé listy: ide o čipkavky. Postrekujte insekticídnym mydlom a ker držte mimo horúceho suchého slnka.

Hnednúce výhony: príčinou je odumieranie výhonov alebo Phytophthora. Postihnuté drevo odstráňte a zlepšite odvodnenie.

Hnedé kvetné púčiky: poškodil ich mráz alebo zimný vietor. Ker pestujte na chránenom mieste.

Bezpečnosť

Jedovaté pre mačky a psy
Mačky
Toxická
Psy
Toxická
Kone
Toxická
Ľudia
Toxická

Pieris je jedovatý pre mačky, psov, kone aj ľudí. Jedovaté sú listy, kvety a nektár a účinnou látkou sú grayanotoxíny. Príznakmi otravy sú slinenie, zvracanie, hnačka, slabosť, nízky krvný tlak a zlyhanie srdca. Už niekoľko listov môže spôsobiť vážnu otravu. Toto je len informácia, nie veterinárna ani lekárska rada. Ak máte pochybnosti, obráťte sa na veterinára alebo lekára.

Zdroj: ASPCA Toxic and Non-Toxic Plants, North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, English Wikipedia

Pre vašu rastlinu

Často kladené otázky

Je pieris japonský jedovatý?Áno, je jedovatý pre mačky, psov, kone aj ľudí. Jedovaté sú listy, kvety a nektár a už niekoľko listov môže spôsobiť vážnu otravu. Pri pochybnostiach sa poraďte s veterinárom alebo lekárom.
Prečo pieris žltne?Najčastejšou príčinou je príliš zásaditá pôda, ktorá spôsobuje chlorózu. Pomôže substrát pre vresovcovité rastliny a polievanie dažďovou vodou.
Kedy sa pieris režie?Hneď po odkvitnutí, v máji až júni, a len jemne. Púčiky na ďalší rok sa tvoria na starom dreve.
Znesie pieris naše zimy?Znáša mráz približne do -17 °C, no typické zimné minimum býva -20 °C. Preto ho radšej pestujte v nádobe a v zime chráňte pred mrazom a vetrom.
Aký substrát pieris potrebuje?Kyslý, humózny a dobre odvodnený substrát s pH zhruba 4,5 až 6, podobný tomu pre rododendrony. Vápno neznáša.
Kedy pieris kvitne?Kvitne od marca do mája voňavými visiacimi strapcami, najčastejšie bielymi, niekedy ružovými. Púčiky sa tvoria už koncom leta.
Preskočiť pätu, prejsť na začiatok stránkyPrejsť na začiatok stránky