Čerkáč peniažtekový
Lysimachia nummularia · Primulaceae
Tiež: čerkáč peniazkový, peniažtek
Čerkáč peniažtekový, nazývaný aj peniažtek, je nízka plazivá trvalka so žltými kvetmi, ktorá rýchlo pokryje vlhkú pôdu. Hodí sa na brehy jazierok, do nádob aj ako pôdopokryvná rastlina. Treba ho však držať v medziach, pretože sa šíri veľmi ochotne.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Polotieň
- Zálievka
- Vysoká
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–24 °C, min. -34 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 2–10 cm
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aký je čerkáč peniažtekový
Čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia, v slovenčine aj čerkáč peniazkový) patrí do čeľade prvosienkovité. Je to trváca bylina, ktorá tvorí plazivý koberec vysoký len 2 až 10 cm, no do šírky sa môže rozrásť na 30 až 100 cm. Rastie rýchlo, v uzlinách stoniek zakoreňuje a šíri sa aj tenkými podzemnými výhonkami.
Listy sú okrúhle, mierne zvlnené, protistojné, asi 2 cm široké, s roztrúsenými červenými až čiernymi žliazkovými bodkami. Kvety sú jasnožlté, miskovité, široké asi 2 cm, väčšinou rastú jednotlivo v pazuchách listov a majú červeno bodkované lupienky. Kvitne od júna do augusta. Po odkvitnutí vznikajú malé suché tobolky, ktoré sa otvárajú a uvoľňujú semená.
Prirodzene rastie na vlhkých lúkach, pri prameniskách, v močiaroch, na brehoch potokov a rybníkov, pri cestách a v priekopách, znesie však aj sušší podklad. Pôvodom je z Európy a miernej Ázie.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Čerkáč znáša plné slnko aj polotieň. Odrody so zlatými listami sa najlepšie vyfarbia na svetlejšom mieste. Najlepšie sa mu darí tam, kde pôda zostáva stále vlhká: pri jazierku, potoku, v mokrej priehlbine v záhrade alebo ako prevísajúca rastlina v nádobe.
Polievanie
Čerkáč má rád stále vlhkú pôdu. Znesie občasné zaplavenie aj krátke obdobie sucha, no pravidelná vlhkosť mu vyhovuje najviac.
Najviac vody potrebuje v júni, júli a auguste. Ak pôda v horúcom slnku vyschne, listy sa môžu spáliť. Pomôže zálievka a trochu tieňa.
Pôda a presádzanie
Prijme väčšinu pôd, od hlinitých cez ílovité až po piesočnaté, ak zostanú vlhké. Najlepšie sú humózne pôdy zadržiavajúce vodu. Znáša kyslú aj zásaditú pôdu, približne pH 5,5 až 8.
Rastliny v nádobách sa presádzajú v marci alebo apríli.
Sadenie
Na stále miesto sa sadí v apríli a máji, prípadne v septembri. Vzdialenosť medzi rastlinami je približne 30 cm.
Saďte ho len tam, kde sa dá rozrastanie obmedziť: do kvetináčov, závesných košíkov alebo na okraj jazierka. Vyhnite sa miestam pri trávniku či v záhone s inými rastlinami. V niektorých častiach Severnej Ameriky sa šíri agresívne, považuje sa tam za inváznu rastlinu a vytláča pôvodné druhy.
Rez a obmedzovanie rastu
Rozrastanie obmedzíte skracovaním alebo vyberaním výbežkov. Rez sa robí v marci a v septembri.
Zimovanie
Čerkáč je mrazuvzdorný a znáša teploty až okolo -34 °C, takže u nás prezimuje vonku bez ochrany. Počas studených zím môže nadzemná časť odumrieť. Obdobie pokoja trvá približne od novembra do februára.
Rozmnožovanie
Najjednoduchšie je delenie rastlín a odrezkovanie stoniek. Vhodný čas je apríl, máj alebo september. Keďže stonky zakoreňujú samy, rozmnoženie zvyčajne nerobí problém.
Možno ho aj vysievať: vo februári a marci vnútri, v marci a apríli priamo von.
Časté problémy
Najčastejším problémom je, že čerkáč prerastá susedné rastliny. Stonky totiž ľahko zakoreňujú po zemi. Pestujte ho v nádobe alebo ho ohraničte a pri odstraňovaní vyberte všetky zvyšky stoniek.
Vo vlhku sa môže objaviť hrdza alebo škvrnitosť listov. Postihnuté listy odstráňte a zlepšite prúdenie vzduchu.
Spálené listy znamenajú, že pôda na horúcom slnku vyschla. Rastlinu zalejte a dajte jej trochu tieňa.









































































































