Lupina mnoholistá
Lupinus polyphyllus · Fabaceae
Tiež: vlčí bôb mnoholistý
Lupina mnoholistá, známa aj ako lupina alebo vlčí bôb mnoholistý, je trváca bylina s vysokými kvetnými strapcami, ktorá v júni a júli ozdobí slnečné záhony. Vyhovuje jej vlhká, chudobnejšia a mierne kyslá pôda. Najčastejšie ju zničí hniloba krčka v ťažkej, silno hnojenej zemi.
- Svetlo
- Slnko až polotieň, Plné slnko
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 10–22 °C, min. -35 °C
- Náročnosť
- Stredne náročná
- Výška
- 0,6–1,5 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je lupina mnoholistá
Lupinus polyphyllus patrí do čeľade Fabaceae. Pochádza zo západnej Severnej Ameriky, od južnej Aljašky a Britskej Kolumbie až po Kaliforniu a na východ po Wyoming a Utah. V prírode rastie na vlhkých miestach pri potokoch. V Európe je rozšírená aj zdivočená.
Tvorí vzpriamené trsy vysoké zvyčajne 60 až 150 cm s pevnými stonkami. Listy sú dlaňovito zložené z 9 až 17 lístkov, každý dlhý 3 až 15 cm. Kvety sú motýľovité, veľké 1 až 1,5 cm a sedia v hustých vysokých strapcoch. Divoké rastliny kvitnú namodro až nafialovo, záhradné hybridy aj ružovo, bielo, žlto či červeno. Po odkvitnutí sa tvoria chlpaté struky s niekoľkými semenami.
Na jeseň nadzemná časť odumiera a na jar rastlina znova obrastie z krčka. V niektorých častiach Európy sa lupina správa invázne a kríži sa s pôvodnými druhmi lupín, preto je dobré nenechať ju voľne sa vysievať.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Najlepšie sa jej darí na slnku až v polotieni. Plné slnko znáša. Ako každá trvalka s vysokými strapcami patrí vzadu alebo do stredu záhona, kde ju nezakryje nižšia výsadba.
Polievanie
Zem udržiavajte rovnomerne vlhkú, najmä počas suchých období. Viac vody potrebuje v júni, júli a auguste. Zamokrenie však lupine škodí, preto musí voda z pôdy dobre odtekať.
Pôda
Vyhovuje jej vlhká, dobre odvodnená, chudobná až stredne výživná a mierne kyslá pôda s pH približne 5,5 až 6,8. Hodí sa hlinitý aj piesočnatý substrát.
Lupina má hlboký kôlový koreň a drevnatý krčok, ktorý je citlivý na hnilobu. Ťažká bohatá pôda a čerstvý hnoj hnilobu podporujú, preto ich vynechajte.
Hnojenie
Lupina hnojenie potrebuje len málo, pretože ako bôbovitá si dusík viaže sama. Bohatý hnoj nedávajte k samotnému krčku.
Sadenie
Sadí sa na jar alebo na jeseň, teda v apríli, máji a v septembri. Krčok majte v úrovni pôdy a mimo bohatej organickej hmoty. Odstup medzi rastlinami by mal byť okolo 60 cm.
Rez
Odkvitnuté strapce odstrihnite. Kvitnutie sa tak predĺži a rastlina sa nebude samovoľne vysievať. Ak lupinu po odkvitnutí zrežete, môže znova zakvitnúť. Rez pripadá na júl a október.
Zimovanie
Lupina je mrazuvzdorná a vydrží až približne -35 °C, zatiaľ čo typické zimné minimum u nás je okolo -20 °C. V zime od novembra do februára odpočíva, takže ju stačí nechať na záhone.
Množenie
Lupinu možno množiť semenom alebo stonkovými odrezkami. Semená sa vysievajú vonku v marci až máji, na predpestovanie v interiéri vo februári a marci. Odrezky sa robia v apríli a máji.
Škodcovia a choroby
Lupinu môžu trápiť vošky, slimáky a slimačky. Z chorôb sa objavuje múčnatka, hniloba krčka a antraknóza.
Ak sa po niekoľkých rokoch krčok rozpadne a rastlina odumrie, príčinou býva ťažká bohatá pôda alebo hnoj pri krčku. Pomôže chudobná, dobre odvodnená zem bez hnoja pri krčku.
Vošky na kvetných strapcoch zmyte prúdom vody alebo použite mydlový roztok. Na okusované listy pomáhajú bariéry alebo pasce na slimáky.
Využitie
Lupina je vhodná ako rezaný kvet. Kvety navštevujú najmä čmeliaky, takže rastlina poteší aj opeľovače.

























































































