Fritillaria meleagris
Liliaceae
Tiež: korunka strakatá, korunka kockovaná
Fritillaria meleagris, u nás známa aj ako korunkovka strakatá či korunkovka šachovnicová, je nízka cibuľovina s nicujúcimi zvončekmi so šachovnicovým vzorom. Na jar kvitne od marca do mája a v záhrade si nájde miesto na vlhkej lúke, pri vode aj v skalke. Je plne mrazuvzdorná a nenáročná, len nesmie vyschnúť.
- Svetlo
- Plné slnko, Polotieň
- Zálievka
- Stredná
- Vlhkosť vzduchu
- Stredná
- Teplota
- 5–18 °C, min. -30 °C
- Náročnosť
- Stredne náročná
- Výška
- 15–40 cm
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Aká je fritillaria meleagris
Fritillaria meleagris patrí do čeľade Liliaceae. Je to trvalka s guľatou cibuľou veľkou približne 2 cm, ktorá dorastá do výšky 15 až 40 cm a do šírky len 5 až 10 cm. Stonky sú štíhle, vzpriamené až mierne prevísajúce, s úzkymi sivozelenými listami.
Kvety sú nicujúce zvončeky dlhé okolo 5 cm, zvyčajne jednotlivé. Šesť okvetných lístkov je šachovnicovo purpurovo-bielych, existujú aj čisto biele odrody. Kvety nevoňajú. Po opelení sa z nich vyvinie vzpriamená tobolka s plochými tmavými trojuholníkovými semenami.
Pôvodne rastie v Európe a západnej Ázii, na vlhkých lúkach a v nivách riek do približne 800 m n. m. Rastie stredne rýchlo a v malých skupinkách sa mierne samovoľne vysieva, takže časom vytvára lúčne porasty.
Na jar láka včely, zatiaľ čo srnčia zver a králiky ju podľa dostupných údajov obchádzajú.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište
Korunkovka strakatá znáša slnko aj polotieň. V prírode rastie na otvorených lúkach, ale zniesie aj svetlý tieň. Najlepšie vynikne vo väčších skupinkách v trávniku či lúke, v skalke alebo na vlhkom mieste pri jazierku. Hodí sa aj na rezané kvety.
Zalievanie
Pôdu udržiavajte vlhkú po celý rok, aj v čase vegetačného pokoja, no nikdy nie podmáčanú. Odolnosť voči suchu je nízka, preto v suchých obdobiach nezabúdajte zalievať.
Viac vody potrebuje od marca do mája, keď rastie a kvitne. Vegetačný pokoj trvá približne od júna do septembra, ale ani vtedy cibule nesmú celkom vyschnúť.
Pôda a presádzanie
Vyhovuje jej humózna hlinitá pôda, ktorá dobre zadržiava vlhkosť. Zniesie aj piesočnatú, ak zostáva vlhká. Pôdna reakcia môže byť približne od 5,5 do 8.
Ak treba cibule presadiť alebo rozdeliť, urobte to v období pokoja, v júli a auguste.
Hnojenie
Hnojiť sa oplatí v marci a apríli, keď rastlina vyháňa a kvitne.
Sadenie
Cibule saďte na začiatku jesene, v septembri až októbri, asi 10 cm hlboko a približne 10 cm od seba. Ukladajte ich na bok, aby sa v priehlbine na vrchu cibule nezbierala voda a cibuľa nehnila.
Strihanie
Rastlinu nestrihajte. Listy nechajte prirodzene zaschnúť, čo nastáva koncom jari, keď dozrievajú semená. Skoré odstrihnutie listov cibuľu oslabuje.
Zimovanie
Vo voľnej pôde je plne mrazuvzdorná, znáša mráz do približne −30 °C. Studenú zimu dokonca potrebuje, preto nie je vhodná do vykurovaných priestorov.
Rozmnožovanie
Množí sa semenom alebo dcérskymi cibuľkami. Semená sa vysievajú v septembri a októbri. Dcérske cibuľky sa oddeľujú v júni a júli, po odkvitnutí a zaschnutí listov. Sama sa samovoľne vysieva a postupne vytvára lúčne porasty.
Problémy
Listy môže požierať červený listokaz ľaliový. Dospelé jedince aj larvy zbierajte ručne.
Ak cibule hnijú, príčinou je zvyčajne voda zadržiavaná v priehlbine na vrchu cibule. Pomáha sadenie na bok do vlhkej, ale nie podmáčanej pôdy.







































































































