Škumpa
Cotinus coggygria · Anacardiaceae
Tiež: škumpa vlasatá
Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), známa aj ako škumpa, je opadavý ker, ktorý v strednej Európe prezimuje vonku bez ochrany. V lete ho zdobia našuchorené chocholy podobné dymu a na jeseň sfarbenie listov do žltej, oranžovej, červenej až fialovej. Je nenáročná, znáša sucho aj chudobnú pôdu.
- Svetlo
- Plné slnko, Slnko až polotieň
- Zálievka
- Nízka
- Vlhkosť vzduchu
- Nízka
- Teplota
- 15–28 °C, min. -29 °C
- Náročnosť
- Nenáročná
- Výška
- 3–7 m
Starostlivosť počas roka
Kalendár pre podnebie: Kontinentálne.
Ako škumpa vlasatá vyzerá
Škumpa vlasatá je ker z čeľade Anacardiaceae, ktorý pôvodne rastie v južnej a strednej Európe a odtiaľ na východ cez Kaukaz a Irán až po Himaláje a severnú Čínu. Vyrastá ako viackmenný, otvorený, rozložitý a nepravidelný ker, zriedka ako malý strom. Zvyčajne dosahuje výšku približne 3 až 7 m.
Listy sú jednoduché, striedavé, okrúhle až obvajcovité, dlhé okolo 3 až 8 cm, s celistvým okrajom a voskovým modrozeleným leskom. Bežné sú aj odrody s fialovým listom. Na jeseň sa farba mení na žltú, oranžovú, červenú alebo fialovú.
Kvety sú drobné, bledožlté, v bohatých metlinách dlhých zhruba 15 až 30 cm. Väčšina z nich zaniká a stopky sa predlžujú do chlpatých ružových až purpurových chochlov, ktoré v lete pripomínajú dym. Kvitne v júni, júli a auguste. Plody sú drobné a nenápadné, ukryté v chochloch.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovisko
Škumpa najlepšie rastie na plnom slnku, znesie aj polotieň. Odrody s fialovým listom v tieni často zozelenejú, preto im vyberte čo najslnečnejšie miesto.
Keďže vyrastá do výšky aj do šírky, dajte jej dostatok priestoru. Hodí sa ako solitér aj do voľne rastúceho živého plota a láka opeľovače, preto sa používa v záhradách pre motýle a včely.
Zálievka
Mladé rastliny zalievajte, kým sa neujmú. Zakorenené kry sú odolné voči suchu a zálievku potrebujú len výnimočne. Dôležitejšie je vyhnúť sa premokreniu pôdy, ktoré podporuje verticíliové vädnutie.
Pôda
Škumpe vyhovuje priepustná pôda takmer akéhokoľvek typu, napríklad hlinitá alebo štrkovitá. Darí sa jej aj na chudobnom, suchom či vápenatom podloží a znáša široké rozpätie pH, zhruba od 6 do 8. Rozhodujúca je dobrá drenáž.
Výsadba
Škumpu sadte na plné slnko do dobre odvodnenej pôdy. Najvhodnejšie obdobie je apríl a máj, prípadne september a október. Má vláknitý koreňový systém a dobre sa presádza.
Rez
Režte koncom zimy, vo februári a v marci. Ak chcete zachovať kvitnutie, stačí ker len mierne prerediť. Radikálny rez na 15 až 20 cm ker omladí a podporí tvorbu listov, no v tom roku neponesie chochole.
Pri rezaní používajte rukavice a oblečenie s dlhými rukávmi, pretože živičná šťava môže citlivým ľuďom podráždiť pokožku.
Zimovanie
Škumpa vlasatá je odolná a ochranu nepotrebuje. Vydrží aj mrazy okolo -29 °C, čo výrazne prekračuje bežné zimné minimá v našich podmienkach (okolo -20 °C). Obdobie vegetačného pokoja trvá približne od novembra do februára.
Množenie
Škumpu možno množiť stonkovými odrezkami, semenom alebo odkopkami (zakoreňovaním ohnutých výhonov). Na množenie je vhodný jún a júl.
Časté problémy
Fialové listy zelenejú: príčinou je príliš veľa tieňa. Presaďte ker alebo ho vysaďte na plné slnko.
Náhle vädnutie vetiev: môže ísť o verticíliové vädnutie. Postihnuté výhony odstráňte a nenechávajte pôdu premokrenú. Ďalšie možné choroby sú hrdza a škvrnitosť listov.
Vyrážky po strihaní: živičná šťava dráždi citlivú pokožku, preto pracujte v rukaviciach a s dlhými rukávmi.
Využitie
Škumpa je vhodná ako solitér, do živého plota aj na rez do kytíc. Drevo sa kedysi používalo ako zdroj žltého farbiva, známeho ako mladý fustik. Ako jedlá rastlina sa nepoužíva.











































































